Kariéra

Svoju kariéru odštartoval v tíme ZŤS Dubnica, odkiaľ sa dostal do Dukly Trenčín v sezóne 1992-93. Hneď v nasledujúcej sezóne bol draftovaný zámorským klubom Ottawa Senators v 9. kole. 9. októbra 1993, vo svojom prvom zápase v NHL, skóroval v drese Ottawy. Napriek tomuto úspešnému nástupu ho Ottawa poslala na svojmu farmu do AHL ligy, kde odohral väčšiu časť nasledujúcich troch sezón.

Začiatkom sezóny 1996-1997 sa na jeden zápas vrátil na Slovensko, do Dukly Trenčín. Následne odišiel naspäť do zámoria, kde odohral 22 zápasov.

27. novembra 1996 ho Ottawa vymenila za Olssona do St. Louis Blues. Prvých 42 zápasov strávil opäť v lige NHL, 17. 3. 1997 ho však klub povolal do svojej základnej zostavy. V tom istom roku si Paľo premiérovo zahral aj v play off NHL, kde celkovo v 6 zápasoch nazbieral 4 body, za gól a 3 asistencie.

Od sezóny 1997-1998 bol už právoplatným členom klubu, kedy odohral prvú celú sezónu v NHL. V nasledujúcej sezóne sa umiestnil na 10. mieste v počte bodov v celej NHL, kedy v 82 zápasoch nazbieral 89 bodov za 37 gólov a 52 asistencií. Vo svojom klube bol najlepším hráčom.

V sezóne 1999-2000 strelil svoj prvý hattrick v zápase proti Anaheim Mighty Ducks a opäť získal najviac bodov vo svojom tíme. V tom istom roku bol ocenený trofejou Lady Byng Memorial, kedy zaznamenal len 8 trestných minút počas sezóny.

Sezóna 2000-2001 sa niesla v znamení zranení. Napriek tomu Paľo zaznamenal zápas s najvyšším počtom bodov. Dal 3 góly a pri 2 asistoval.
V sezóne 2001-2002 bolo v 82 zápasoch zaznamenaných 35 gólov a celkovo 79 bodov, kedy skončil na siedmom mieste v počte bodov celej NHL.

Nasledujúca sezóna bola jeho najproduktívnejšou v celej NHL, kedy dosiahol 93 bodov s 36 gólmi a 57 asistenciami v 78 zápasoch. V rebríčku hráčov NHL sa umiestnil na šiestej pozícii.

Sezóna 2004-2005 bola poznačená lockoutom v NHL. Paľo sa vrátil späť na Slovensko do svojho domáceho klubu HC Dukla Trenčín. V počte bodov jednoznačne ovládol slovenskú tabuľku hráčov. V 54 zápasoch strelil 28 gólov a celkovo získal 82 bodov.

Nasledujúci rok sa už hrala zámorská liga NHL a Paľo podpísal 3-ročný kontrakt s tímom Los Angeles Kings. V druhom odohranom zápase strelil svoj premiérový gól v drese LA. Demitra neodohral celú sezóny kvôli zraneniam a očným problémom. Napriek tomu nazbieral v 58 zápasoch 62 bodov.

24. júna 2006 ho LA napriek podpísanému kontraktu vymenili za O´Sullivana a možnosti prvého výberu v drafte, do tímu Minnesota Wild, kde sa pripojil k Mariánovi Gáboríkovi. V drese Minnesoty strelil svoj premiérový gól opäť v druhom odohranom zápase. Odohral 71 zápasov, v ktorých strelil 25 gólov a dosiahol 64 bodov, čím sa dostal na prvú pozíciu v klube.

V nasledujúcej sezóne zaznamenal najnižší počet bodov vo svojej kariére (54 bodov v 68 zápasoch) a po skončení sezóny sa stal voľným hráčom.

10. júla 2008 podpísal dvojročnú zmluvu s tímom Vancouver Canucks. Skóroval v druhom odohratom zápase. Koncom sezóny utrpel zranenie ramena, ktoré poznačilo nasledujúcu sezónu, kedy v drese Vancouveru odohral len 28 zápasov.

Touto sezónou ukončil pôsobenie v NHL. Celkovo odohral 847 zápasov a dosiahol v nich 768 bodov, za 304 gólov a 464 asistencií.

15. júla 2010 sa pridal k tímu Lokomotiv Yaroslavl v ruskej KHL. V prvej sezóne dosiahol 54 zápasov 60 bodov a skončil na piatom mieste v celej KHL. V hodnotení playoff sa umiestnil druhý.

Sezónu 2011-2012 začal v tom istom tíme, čo sa mu 7. 9. 2011, stalo osudným. Sezónu mali odštartovať zápasom proti bieloruskému Minsku. Na zápas malo celý tím dopraviť ruské lietadlo Jak-42, ktoré sa po údajnej chybe posádky krátko po štarte zrútilo. Pri tomto leteckom nešťastí zahynul celý hokejový tím Lokomotiv Yaroslavl, aj s našim Paľom Demitrom.

Na znak Paľovej úcty bolo jeho číslo, 38, vyradené z národného tímu Slovenska, aj z tímu HC Dukla Trenčín.

Reprezentácia

Reprezentoval Slovensko na MS v rokoch 1996, 2003 (bronz), 2004, 2005, 2007 a 2011, ako aj na ZOH 2002 v Salt Lake City, 2006 v Turíne a 2010 vo Vancouveri, kde skončilo Slovensko na 4. mieste. Pavol bol súčasťou slovenského tímu aj na Svetovom pohári v rokoch 1996 a 2004. Nosieval dres s číslom 38.

Po nevydarených majstrovstvách sveta 2011, ktoré sa konali na Slovensku, ukončil svoju reprezentačnú kariéru v drese Slovenska.

Úspechy

V roku 2000 získal cenu Lady Byng Memorial Trophy (dostáva ju hráč za príkladné správanie v kombinácii so športovými výkonmi v NHL). V rokoch 1999, 2000 a 2002 bol vybraný do prestížnej exibície All Star Game, kde sa každoročne stretávajú najlepší hráči zámorskej NHL.

V St. Louis Blues je zapísaný ako piaty najlepší hráč v histórii klubu. Dosiahol 204 gólov a 289 asistencií, celkovo teda 493 bodov v 494 odohraných zápasoch.

Na Slovensku získal v roku 2000 Cena fair play SOV, za príkladný čin a v roku 2003 sa stal najlepším hokejistom Slovenska v ankete Zlatý puk.

Rodina

Od roku 2002 bol ženatý s Majkou, s ktorou mal syna Lucasa a dcéru Zaru, ktorá sa narodila spolu s dvojčaťom Tobiasom. Ten však kvôli vážnej chybe dýchacích ciest zomrel 4 dni po pôrode.