JOZEF BANÁŠ: PREDSAVZATIE

 Som optimista, a preto si na Nový rok dávam predsavzatia. Prestanem fajčiť, začnem behať, budem vstávať pred deviatou hodinou, budem si umývať zuby, podpazušie, aj iné. Doposiaľ sa mi akosi nedarilo, ale moja vôľa je silná a tak si predsavzatia na rozdiel od pesimistov opakovane dávam. Možno sa mi nedarilo preto, lebo šlo o predsavzatia málo motivujúce. Premýšľal som, aké by som si dal na rok 2010, pretože rok bez predsavzatí je rok bezútešný a beznádejný. Pomohol mi lekár, ku ktorému ma doviezla sanitka prvej pomoci po prehnanej narodeninovej oslave na Štedrý večer. Už keď sme pri sviatočnom stole spievali o dušu „živijó, živijó“, vedel som, že to nedopadne dobre. Pamätám si ako mi lekár vytkol, že podľa toho, ako vyzerám musím piť strašne veľa a mal by som prestať. Hlúposť, ako môžem piť veľa, keď polovicu trasúcimi sa rukami vždy porozlievam. Varoval ma, že sa upijem k smrti. Nuž lepšie je sa k smrti upiť, ako upracovať. Ale napokon som si povedal prečo nie, skúsim to, i tak mi žiadne lepšie predsavzatie na um nezišlo.  Netušil som, že predsavzatie prestať piť zapríčiní zásadný obrat v mojom živote. Rodina sa mi začala vyhýbať, kamaráti mi prestali telefonovať, tí vytrvalejší ma vyzývali, aby som na nich dýchol a keď zo mňa nerazilo, krútiac hlavou ma opúšťali. Nazdal som sa, že aspoň priatelia z pezinského „Pi – klubu“, spisovatelia, ktorých základnou vlastnosťou by malo byť chápať blížneho, mi porozumejú. Keď som však priniesol fľašu minerálky, vincúr Dušan ma odmietol vpustiť, s odôvodnením, že v živote v pivnici vodu nemal a pokazil by som ducha jeho svätostánku. Postupne sa zo mňa stával samotár, vydedenec, ktorého sa všetci stránili. Manželka sa ma začala báť a na noc sa zatvárala v spálni, keď ma predtým vysťahovala do obývačky. Dcéra sa ma verejne zriekla, pretože jej vraj ohrozujem kariéru. Opití bezdomovci mi demonštratívne odmietli predávať Nota Bene a krčmár Oto mi farizejsky šepol do ucha:  „Abstinencia je dobrá vec, len to netreba preháňať.“ Pán farár apeloval na moje kresťanské vierovyznanie a vyzýval ma, aby som sa zamyslel aký príklad dávam ostatným. Presviedčal ma, že v Biblii nie je jediná zmienka o tom, že by Ježiša hostili vodou, ale vždy len vínom. A kam to dotiahol!

 Napriek nepochopeniu som predsavzatie dodržiaval, bojoval statočne s celým svetom. Až dovtedy, keď sme sa s manželkou nevrátili z fašiangového plesu. Fašiangový ples je jej najväčšou životnou radosťou, od svojich osemnástich rokov ho ani raz nevynechala.
 „Končím, odchádzam, už nevládzem!“ volala pateticky baliac si veci. „Jedinou témou na plese si bol ty. Všetci videli ako si bol nehanebne triezvy! Takto to už ďalej nejde! Povesť našej rodiny je v ruinách! Alebo dostaneš rozum, alebo sa rozvádzam!“
 Tak som to teda vzdal. Bol to môj posledný nevydarený pokus o novoročné predsavzatie. Predsavzal som si, že už si žiadne predsavzatia dávať nebudem. O rok to musí vyjsť!

V aktuálnom čísle FEMINITY magazínu si môžete prečítať od Jozefa Banáša fejtón s názvom Miguláš.