Ako Cinematik obsadil Piešťany do filmu
Týždeň trvajúce filmové orgie, počas ktorých sa na plátne vystriedali všetky možné jazyky, hudba, živí herci i bábky, ľudia pohodlne prehodení v starých červených sedačkách a niektorí aj s ruksakom pod hlavou porozkladaní popri schodoch v sále. Dlhé posedenia pri víne a debaty o tom, kto čo a ako nakrútil, zahral, pokazil alebo zvládol. V stredu sa skončil piaty ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik 2010, vďaka ktorému Piešťany ožili úžasnou atmosférou.
filmovy,festival,reportaz,piestany,cinematik,film,umenie,filmy,kultura,sita,
Už úvodný ceremoniál, ktorý 9. septembra festival otváral, zaváňal pohodou a uvoľnenosťou. Minister kultúry Daniel Krajcer, pod ktorého záštitou sa festival konal, po prvýkrát v histórii projektu na neho aj naozaj prišiel. Bol vtipný, vďačný, snáď aj hrdý a za mikrofónom si za potlesku divákov odviazal kravatu. Pretože ju na takej pohodovej akcii netreba. Kravaty teda išli do vreciek aj u viacerých v obecenstve a nemal ju ani režisér filmového otvaráku, nového českého filmu Kuky se vrací.
Jan Svěrák bol trochu sklamaný, že sa jeho film nedostane do slovenských kín, ale aspoň v tento deň si ho mohlo pozrieť približne 600 ľudí, ktorí sa na ceremoniál dostavili. A tí si mohli gratulovať , že sa zmestili do sály, pretože nasledujúcich 95 minút sa striedavo usmievali a smiali. Povestný svěrákovský humor, to je niečo, čo by sa malo dať stáčať do fliaš a počas horších časov uchlipávať z poldecákov. Na DVD si film môžete pozrieť v novembri, ale poznáte to. Sála plná na prasknutie a akési neviditeľné divácke prepojenie v jej prítmí sa len tak s DVD do vašich obývačiek nevplýži. Ozaj škoda tej nešťastnej distribúcie.
Keď teda primátor Piešťan Remo Cicutto, prezidentka festivalu Božidara Turzonovová a umelecký riaditeľ Vladimír Štric tiež preniesli pár slov na úvod, ľudia sa tých 95 minút kochali na krásnom svete ukrytom v lese (a ten ukrytý vo fantázii jedného malého astmatika, ktorého si, mimochodom, zahral Svěrákov syn), festival sa mohol oficiálne rozbehnúť.
Počas siedmich dní sa odpremietala vyše stovka filmov. Po Piešťanoch chodili húfy ľudí a každý druhý si listoval v malej čiernobielej knižočke, aby zistil, či sa mu neprekrýva film s nejakým druhým. A väčšinou aj prekrýval, a presne tak to má na festivaloch chodiť. Tento rok takto po meste blúdilo viac ako 17 tisíc filmových fanúšikov a Cinematik 2010 tak dosiahol svoj päťročný vrchol. Vraj sa pomaly kapacity festivalu blížia k preplneniu, čo núti jeho usporiadateľov koketovať s myšlienkou postaviť nové kino...
Z jedenástich nesúťažných sekcií, ktoré ponúkali filmy pre najmenších, neo noirové kúsky, študentské počiny či nezávislé produkcie, mala okrem iného úspech aj tá s názvom Filmové peklo. Do nej organizátori zaradili filmy, ktoré sú také strašné, že ich musíte vidieť. U niektorých to začínalo už názvom, ako trebárs Megažralok vs. Gigantická chobotnica. Stačilo počúvať ľudí vychádzajúcich zo sály a začali ste ľutovať, že ste si také niečo nechali ujsť: „Ako komparz tam vystupuje jedna osoba, najskôr ju zabijú ako vojaka, potom sa objaví v lietadle... žralok vie plávať nadzvukovou rýchlosťou a naháňa ho taká „bársjaká“ ponorka... jeden záber použili asi sedemnásťkrát... mal si si to pozrieť v kine, lebo takú blbosť doma nikto pozerať nebude...“ U mňa to za pokus po tom všetko, čo som počula, stojí.
Okrem nesúťažných sekcií tu boli ešte dve, kde už sa ceny rozdávali. V predposledný deň, kedy sa konal záverečný ceremoniál, získal cenu Film Europe Award v sekcii celovečerných slovenských dokumentov Cinematic Doc. film Jara Vojteka s názvom Hranica. Kamera sledovala niekoľko rokov ľudí, ktorí od seba žili len pár metrov, ale jedných hranica v roku 1946 zadelila k vtedajšiemu Sovietskemu zväzu, druhých k Československu. Sem tam vtipné zábery, ale najmä trpké príbehy, pri ktorých krútite hlavou a chcete priškrtiť všetkých, ktorí za hranicu mohli a ktorí ňou rozdelili rodiny, priateľov a známych tak, že už sa nikdy nevideli. Alebo videli, ale cez plot. Ako dcéra, ktorá sa k nemu šla ukázať v svadobných šatách, aby ju rodičia videli ako nevestu, a až potom šla do kostola.
V hlavnej súťažnej sekcii Meeting Point Europe udelili mladí kritici zo šestnástich európskych krajín prvenstvo dráme Biela stuha (2009), ktorú režíroval Nemec Michael Haneke. Diváci si zase zvolili za najlepší kus drámu Fish Tank (2009) od britskej režisérky Andrey Arnold. Cenu primátora mesta Piešťany získal film Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil od Dariusza Jabłońského.
Plátna zhasli definitívne v stredu večer po poslednom tohtoročnom festivalovom filme dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna Strach X, ktorý odpremietali v kine Fontána. Ľudia sa rozišli do ulíc, novinári začali písať súhrnné správy, organizátori si potriasli rukami, upratovačky vyrazili pomedzi sedadlá, zo stien zmizli posledné plagáty a Piešťany môžu byť opäť najmä mesto, kde sa namiesto filmových kotúčov krútia kúpeľné oplátky.
