Presunúť na hlavný obsah

Zdeformovali vám lodičky nohy? Nebojte sa skalpelu!

Zdravie a relax

Vybočené palce, haluxy, alebo odborne – halux valgus. Jedna z najčastejších deformácií nôh, s ktorou sa ženy pasujú. Neznesiteľné bolesti pri každom kroku, zdeformované kosti, nie príliš vábne vyzerajúce bosé chodidlá, problémy s kúpu ďalších topánok. Mnoho žien by s tým rado niečo robilo, len chýba to poriadne odhodlanie ľahnúť si pod skalpel. Ako sa však dočítate ďalej, nie je to nič nemožné. Po pár týždňoch môžete mať pokoj a doslova si vykračovať svetom s úsmevom na perách. Ako ja.

Prvé topánky na podpätkoch som si kúpila ako deviatačka za peniaze, ktoré som si zarobila na brigáde cez prázdniny. Myslím, že odvtedy som nikdy nešla pod päť centimetrov. Možno to bol dôvod, prečo som sa nakoniec prepracovala k haluxom – výrazným a hlavne bolestivým kostiam palcov na nohách. Prečo možno? Pretože poznám desiatky žien nosiacich sa celý život vo vysokých topánkach a nohy ich síce občas bolia, ale rozhodne ich nemajú zdeformované.

Ja som sa s bolesťami trápila už veľmi dlho, snáď pätnásť rokov. Vtedy som mala chodidlá, čo sa vzhľadu týka, ešte v poriadku. Pred takými piatimi-šiestimi rokmi sa mi však kosti na palcoch začali zväčšovať, a to dosť rýchlym tempom. Stále častejšie som teda uvažovala nad operáciou. V práci si nemôžem dovoliť chodiť v zdravotných sandáloch a neatraktívne „babkovským“ nosiť nechcem. Som, žiaľbohu, ten typ, ktorý bude radšej trpieť bolesťami v peknej topánke, ako hanbou v škaredej. No i keby som si povedala, že si vystačím s nízkou obuvou, bolo už neskoro, posledné tri roky ma nohy boleli už aj v obyčajných teniskách, i na boso. Stavy po vyzutí sa z lodičiek po desaťhodinovom pracovnom dni ani nespomínam.

Postupne sme prestali chodiť na tancovačky, prestala som sa tešiť na občasné „vymetanie“ obchodov s kamoškou, čo predtým bývala naša celodenná babská jazda. Moje sústavne boľavé nohy mi znepríjemnili život. Po tejto zime som sa definitívne rozhodla, že to už nechcem ďalej trpieť a i keď som v zásade bojko, odhodlala som sa na chirurgické odstránenie haluxov. Po röntgene aj samotný chirurg uznal, že moje rozhodnutie je opodstatnené. Po dlhšom odmietaní mi nakoniec operovali obe nohy naraz. Bežný postup je totiž robiť najskôr jednu nohu, po pol roku druhú. Samotný zákrok mi robili v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku, kde s ním majú bohaté skúsenosti hneď niekoľkí chirurgovia. Predoperačné vyšetrenia si treba naplánovať tak, aby žiadne výsledky neboli staršie ako dva týždne. A na pooperačné odbobie sa treba pripraviť hlavne psychicky. 

Operáciu som absolvovala v celkovej anestéze, ale dá sa aj pri lokálnom znecitlivení, je to na vás. Ja osobne by som psychicky neuniesla počúvať a cítiť to, čo sa robí s mojimi nohami. Položil by ma už len zápach pílených kostí a celý čas by som sa triasla, či sa moja lokálna anestéza predčasne neskončí a podobne. Strach má veľké oči... Po operácii som sa prebudila na izbe šťastná, že to mám za sebou, a čakala som, kedy sa začnú tie ukrutné bolesti, ktoré ženy na internete opisujú. Nohy však boleli úplne normálne, ako všetko, čo sa hojí. Celé roky ma po práci bolievali oveľa viac, takže som sa v duchu vytešovala, že po 6-8 týždňoch rekonvalescencie bude všetko v poriadku.

Po dvoch dňoch na lôžku som dostala pomôcku na chodenie, niečo ako chodítko pre deti, konštrukciu, o ktorú sa opierate a tlačíte ju pri chôdzi pred sebou. Chodila som síce len opatrne po pätách, ale aspoň na toaletu som došla už sama. Nohy stále boleli priemerne, a to som ani neužívala lieky na tlmenie bolesti. Po ôsmich dňoch mi vybrali z rán každý druhý steh a mohla som ísť do domácej starostlivosti. Po niekoľkých dňoch som si odlepila náplaste a umývala si nohy v repíkovom odvare, aby sa mi urýchlilo hojenie rán.

Dnes som 6. týždeň po zákroku, stále na PN, chodím po byte veľmi opatrne s obviazanými nohami a medzi palcom a druhým prstom mám špeciálne silikónové vložky, ktoré vyrovnávajú palec do kolmej podoby. Pri haluxoch je totiž typický znak vybočený palec, čo je spôsobené nosením úzkych špicatých lodičiek. Na nohách mám rany dlhé asi päť centimetrov v tvare písmena S, ktoré sa mi hoja pekne, ale dlhšie to trvá s ranami vnútornými, čo je pri kostiach normálne. Preto si musím dávať pozor na to, ako položím pri chôdzi chodidlo na zem a podobne. Na prechádzky mimo bytu používam ešte invalidný vozík. Nechcela by som si prílišnou nedočkavosťou spôsobiť nejaké komplikácie...

Všetky ženy, ktoré trpia rovnakým problémom, teda boľavými a nie príliš vzhľadnými haluxami, určite choďte do toho. Denno-denné bolesti nôh či stále viac a viac sa zužujúci výber topánok žene na psychike nepridá. Treba sa síce pripraviť na obmedzenia trvajúce týždne, ale v porovnaní s rokmi úľavy, ktoré vás následne čakajú, to stojí za to.