Príbeh: Zo sukničkára verný manžel?

S Milošom sme spolu niečo vyše roka. Klape nám to po všetkých stránkach a okrem niekoľkých hlúpostí sme zatiaľ nemali vážnejší dôvod na hádku. Dalo by sa povedať, že som šťastná. Teda, dokým nezačnem až príliš premýšľať o Milošovej minulosti.

 

Vraví sa, čo bolo, to bolo. Každý vstupuje do nového vzťahu s čistým štítom. Áno, ja to beriem, no ak chodíte s bývalým prvotriednym sukničkárom, výstražný výkričník sa vám pred očami objavuje o čosi častejšie. 

 

Môjho Miloša pozná v meste takmer každý. Ešte pred rokom ho bolo vídať v pravidelných intervaloch stále s novou a novou kráskou po boku. Vedelo sa o ňom, že má bohatý sexuálny život a na vernosť si príliš nepotrpí. Potom som však prišla ja. Aspoň on tvrdí, že som mu život od základov zmenila. Keď sme spolu nepochybujem o tom, že ma ľúbi. No občas ho pristihnem, ako pozerá po iných ženách a verte mi, nie je to zrovna letmý pohľad na neznámu okoloidúcu. 

 

So svojou dilemou som sa zverila dvom najlepším kamarátkam. Z ich názoru som ešte väčšmi zmätená. Klára si myslí, že chlap sa nedokáže zmeniť a keď je v ňom raz nadmerná záľuba v ženách zakódovaná, ide o stratený prípad. No ak budem tolerantná a zmierim sa s jeho prípadnými bokovkami, môžeme byť v budúcnosti šťastný pár. Koniec koncov, každý druhý chlap vraj partnerku podvádza a končiť inak perspektívny vzťah len z tohto dôvodu je podľa nej hlúposť. 

 

Moja druhá kamarátka Alica je možno až príliš naivná, no tvrdí, že láska robí naozaj divy. Vraj aj Karel Gott sa dokázal zmeniť a v súčasnosti je oddaný len jednej žene. Tej, na ktorú v kútiku duše trpezlivo čakal.

 

Mám vek, kedy začínam čoraz intenzívnejšie premýšľať o budúcnosti a najmä založení rodiny. Viem, že o také dva – tri roky bude táto otázka už výsostne aktuálna. Nerada by som strácala čas s niekým, kto ma bude sústavne podvádzať. Miloš všetky moje narážky odbíja s veselým úškrnom a vetou: „Nič to neznamená. Veď aj ty určite pozeráš po iných chlapoch a na tvojich citoch ku mne to nič nemení.“ Mýli sa, pretože ja mám oči len pre neho. Mňa iní muži skutočne nezaujímajú. 

 

Nechcem si zbytočnou žiarlivosťou kaziť inak pekný vzťah, no už nemám dvadsať a snažím sa myslieť aj do budúcnosti. Na druhej strane, prečo sa trápiť niečím, čo sa (zatiaľ) nestalo? Nie je toho každodenného stresu a problémov okolo nás už bez tak dosť?

 

Verím, že sa medzi čitateľkami nájdu ženy, ktoré samy obdobnú situáciu riešili a budú mi vedieť poradiť. Moja otázka na ne je vskutku jednoduchá. Môže sa stať z notorického záletníka verný manžel?