Herec Juraj Loj sa v súkromí venuje nebezpečnému koníčku. Akému?

Aká bola vaša cesta k herectvu, bolo to od začiatku jasné alebo to prišlo postupne?

Bol som veľmi neposedné dieťa, dnes sa to nazýva hyperaktivita, vtedy to bola nevychovanosť.  Ako dieťa som neustále o niečom sníval. Neboli to konkrétne povolania ale skôr túžby stať sa na chvíľu niekým - indiánom, Samsonom, rytierom.... Ale nikdy mi nenapadlo, že by som mohol ísť študovať herectvo. 

Je to niečo, čo vás napĺňa alebo možno v živote vyskúšate ešte niečo iné?

Sú dni, kedy som rád a napĺňa ma moja práce, no sú aj dni kedy by som radšej robil niečo iné. Musím priznať, že čím ďalej, tým viac si zmenu i keď len na chvíľu cením a vážim viac ako predtým. Stačí, že vypadnem na chvíľu do hôr, alebo k Zuzkiným rodičom a opäť môžem fungovať. Nie som typ, ktorý ma nabrúsené lakte a derie sa dopredu! Zastávam názor a mám takú filozofiu, že ak je produkt kvalitný, spotrebiteľ si ho skôr či neskôr nájde. Preto nezatracujem myšlienku, že by som v budúcnosti vyskúšal aj niečo iné, ale ak niečo tak len v prírode!

Všetci hovoria o vašom vzťahu so Zuzkou Kanócz ako o ideálnom, čo všetko ste ochotný urobiť pre lásku?

To, čo je potrebné pre udržanie lásky a harmónie vo vzťahu.  Nemyslím, že ženy čakajú zázraky, ale občas jej priniesť kvety ju zaručene poteší a ocení vašu pozornosť. Viete, nie je to o tej kvetinke, nech by bola akákoľvek, ide o to, že vie že na ňu myslíte. A o to ide, starať sa o ten vzťah ako o kvetinku. Láska je najkrajší cit aký nám bol daný a netreba ním šetriť!

Čo je podľa vás vo vzťahu najdôležitejšie?

Tá kvetinka. Láska, úcta, mať radosť z toho druhého, dôvera, pomoc,  a ako som povedal robiť si malé, no v konečnom dôsledku, veľké prekvapenia. Lebo vedieť že na vás niekto myslí je krásny pocit!

V búrlivom víne sú aj búrlivé vzťahy, aký ste vy vo vzťahu, máte radšej pokoj a harmóniu, alebo potrebujete sem tam aj nejaké vzrušenie?

V každom vzťahu nastanú chvíle vzrušenia alebo nepochopenia sa. Ale veď to k tomu patrí! Bez nich by sme si nedokázali tak vážiť a oceniť pokoj. Ak to ustojíte a nakoniec sa dohodnete alebo pochopíte, vzťah sa posilňuje a stáva odolnejším, nie? Samozrejme chvíle pokoja a harmónie sú najkrajšie, ale ku konfliktom vo vzťahu musí dochádzať, aby ste sa z nich mohli poučiť a v budúcnosti sa im vyvarovať.

Ako trávite voľný čas, čomu sa venujete?

Hlavne aktívne. Veľa bouldrujem (lozím), utorky hrávam futbal, stredy  basketbal  a chodím na taliančinu. Veľa času venujem rodine a samozrejme Zuzke. Nič dôležitejšie v živote nemám, takže nakoniec nie je toho toľko.

Vraj medzi vaše koníčky patrí psychológia, čím vás fascinuje? Prepájate tento záujem aj s alternatívnymi spôsobmi spoznávanie ľudského vnútra?

Nenazval by som to koníčkom, skôr zvedavosťou, fascináciou. Fascinuje a prekvapuje ma čoho všetkého je ľudská psychika schopná. Aká silná je autosugescia. Veď nejeden odborník vraví, že veľa chorôb je zapríčinených autosugesciou, alebo že sú psychosomatického pôvodu. A hlavne v dnešnej uponáhľanej a vystresovanej dobe. Ide mi o to, aby som sa lepšie poznal a vedel mnohým nepríjemnostiam predísť. Poviem to jednoducho - byť šťastný a spokojný!

Športujete?

Áno, dá sa povedať že žijem aktívnym spôsobom života. Minulý rok som si konečne kúpil bicykel. Rád sa hýbem hlavne po horách, ak mi to robota umožní. Ale už niekoľko rokov sa venujem lezeniu a boulderingu. Je to asi najkrajší šport, čo som doposiaľ robil. Práve teraz idem s kamarátmi liezť do Arca a veľmi sa na to teším.

Máte nejaký recept na šťastie?

Recept na šťastie? Verím v silu pozitívneho myslenia. Viem, že je to ťažké hlavne v dnešnej dobe, keď  médiá akoby sa predbiehali v negatívnych správach. Akoby sa ľudia vedeli vyrovnať so svojim životom lepšie, keď vidia, že niekomu je horšie. Pre mňa je to nepochopiteľné a jediné ako proti tomu dokážem bojovať je nepozerať sa na to a sústrediť sa na pekné momenty a chvíle v živote. Mám pocit, že v dnešnej dobe sú ľudia nainfikovaní stresom a strachmi. Preto pestovať v sebe pozitívne pocity a myslenie je  veľmi dôležité. A nie len pre dotyčného ale aj pre okolie. Nechcem aby to vyznievalo ako kázeň, ale všeobecný recept na šťastie neexistuje. Každý má svoj recept a do akej miery sa ním riadi je na ňom. Verím, že každý  chce byť šťastný. Mojím šťastím je moja rodina, priatelia a príroda.