Skutočný príbeh: Keď sa mužské ego postaví pred rozum a srdce, vznikne z toho najväčšia životná chyba...

Našiel som po dlhom vzťahovom tichu konečne niekoho, s kým som sa cítil, že to má naozaj význam. Nikoho nekategorizujem, ženy aj muži majú svoje muchy, veď nie sme bezchybní roboti. Čo som ale dlhý čas pozoroval, bola nestabilita, ktorú som zo žien cítil. V dnešnej dobe, už nech to vyznie ako klišé, alebo nie, človek si nemôže byť istý, či sú to peniaze, čo ženám učaruje, alebo skutočná osobnosť.

Z Veroniky som mal pocit, že je normálna, že si váži hodnoty, že s ňou môžem ísť v teplákoch na prechádzku a zároveň ju môžem zobrať na konferenciu, kde bude stáť po mojom boku a ja budem hrdý, že mám pri sebe takú ženu. Všetko bolo úžasné, stala sa slnkom môjho života. Mesiac po mesiaci som sa viac a viac utvrdzoval v tom, že som našiel osudovú ženu a veľmi mi na tom záležalo. 

Prečítajte si: Prečítajte si: Skutočný príbeh: Moju situáciu vyriešil tehotenský test, no zažiť by ste to nikdy nechceli...

Rozlúčka bola strašná

Po pol roku sme začali spolu bývať a ja som sa z práce tešil domov. Moja priateľka bola v tej svojej čím ďalej, tým viac úspešnejšia a po roku spoločného bývania, dostala dobrú pracovnú ponuku, ktorá ale mala jeden háčik. Videl som na nej, že ju niečo celé dni trápilo, ale nechcela mi to povedať. Po týždni som z nej vytiahol, že jej šéf ponúkol projekt v Nórsku, ktorý by jej pracovné skúsenosti posunul o pár levelov vyššie. 
Takmer dvojročný vzťah začal naberať úplne iný smer, než sme to plánovali a ja som s tým nebol schopný nič urobiť. Zo začiatku som ju povzbudzoval, že je to pre ňu veľký krok a že všetko zvládneme. Potom som ju začal nepriamo prehovárať, nech zostane. Sám som bol zmätený z toho, čo je správne a čo nie, ale vedel som, že je to na nej. 

Nepoznával som sa

Veronika mi oznámila, že sa rozhodla prijať ponuku a na dva roky odcestovať do Nórska s tým, že raz za tri mesiace príde na pár dní domov. Vo mne to úprimne vrelo, neveril som, že k tomu naozaj príde, až kým som to nevidel čierne na bielom. Letenky kúpené, zmluva podpísaná. Žena, na ktorú som tridsať rokov čakal, odišla. Rozlúčka bola strašná, ťažká a plná emócií. V poslednú noc pred odletom som mal pocit, že sa milujeme poslednýkrát. Tá doba, na ktorú mala odísť sa mi zdala ako večnosť. 

Mohlo by vás zaujímať: Skutočný príbeh: Moju situáciu vyriešil tehotenský test, no zažiť by ste to nikdy nechceli...

Spravil som tú najväčšiu chybu...

Prvé týždne som pracoval snáď šestnásť hodín denne, len aby som na to nemyslel. Uvedomil som si, ako veľmi začne byť človek od lásky závislý a že je horšia ako droga. Začal som mať myšlienky o tom, čo tam Veronika robí. S kým je, či je bezo mňa šťastná. Paranoické predstavy ma prenasledovali týždne a týždne. Po dvoch mesiacoch, kedy som odrátaval dni do jej príchodu, mi prišiel email, že bohužiaľ príde až o mesiac neskôr, než bolo v pláne a ja som úplne spanikáril. Začali sme sa na diaľku hádať, vyčítal som jej veci, ktoré boli len v mojej hlave. 

Veroniku som podviedol. Všetko sa to zomlelo rýchlo, bol som opitý, plný klamlivých a zmätených emócií a situáciu som neustál. Začalo ma požierať svedomie a pred jej príchodom som sa so všetkým zdôveril môjmu otcovi. Po facke od neho, som si vypočul spŕšku slov, ktoré boli ale pravdivé. Ja, dospelý muž, na vysokej pozícií, ktorý s ničím nemá problém, som sa správal ako malé dieťa. Keď Veronka prišla, čakal som ju na letisku s tým, že sa jej musím pokúsiť všetko vysvetliť a povedať pravdu. Keď som ju uvidel prichádzať, mala so sebou všetky veci, vyzeralo to, akoby sa vracala nadobro. Okrem kufrov pred sebou tlačila ešte niečo. Bolo to bruško. Veronika sa na mňa vrhla a povedala že je v piatom mesiac a že budeme mať pravdepodobne syna. 

Zobrali sme sa rok po pôrode a ja som mojej žene nikdy nepovedal, ako som sa zachoval, že som ju podviedol, ale viem, že už sa to nikdy nestane, pretože Veroninku a naše dieťa, milujem viac ako svoj život.