Lajky ako endorfíny 21. storočia? Nie je to až taký nezmysel! Potvrdili sme si to vlastným experimentom

Lajk, lajk, lajk...

Sedím na káve s najlepšou kamarátkou. V tom sa začne akosi mrviť, usporiadať veci na stole, kontrolovať sa v zrkadle... Po drobných úpravách seba aj nášho stolíka plného kávy, minerálky a koláčikov vytiahne mobilný telefón s požiadavkou, aby som ju cvakla. Poviem si prečo nie... Urobím jeden záber, druhý, tretí... Ale tie sa jej veľmi nepozdávajú, lebo vraj sú zo zlého uhla. Chce, aby sme sa vymenili. Skúsim ju odfotiť teda opäť. Po zhruba desaťminútovom šaškovaní, ktoré som ukončila s mierne nervóznou poznámkou, či sme sa prišli fotiť alebo sa konečne porozprávať, si nájde aspoň jeden záber, kde je so sebou spokojná a potom to začína...

Mohlo by vás zaujímať: Deň narodenia v týždni dokonale vystihuje váš charakter: Čo o vás prezrádza?

Nerozhodne pozerá na displej telefónu, prstom pobehuje hore dole po obrazovke a po ďalšej desaťminútovej ignorácii ho konečne položí na stôl s výrazom maximálnej spokojnosti. Ako by práve dobehala desaťkilometrový maratón. Opäť sa mi začína venovať, ale nie na dlho. Telefón síce nedrží v ruke, ale nedočkavo si ho stále prezerá. „Čakáš nejaký hovor?“ opýtam sa jej nechápavo v snahe zistiť, o čo ide. „Ale nie, len som dala fotku na Instagram a je to už pár minút čo ju nikto neolajkoval,“ zveruje sa mi so smutným tónom hlasu. Nechápavo na ňu hladím a snažím sa informáciu spracovať rovnako vážnym výrazom, ako mi to oznamovala.  „A to je také dôležité? Veď to je len fotka teba a kávy, nič zaujímavé...,“ snažím sa ju upokojiť, ale veľmi neefektívne. Iba na mňa vyvalí oči, ako som si ju dovolila nazvať nezaujímavou a je vidieť, že zbiera všetky sily na to, aby sa premohla a normálne sa so mnou bavila ďalej. Ale opäť len na chvíľu. Potom jej začína čoraz častejšie svietiť displej telefónu, ona sa naň len priblbo usmieva a mne je jasné, čo sa deje. Konečne dorazili očakávané lajky...

Na fotke (ne)záleží

Nikde neexistovalo viac dôvod na vytvorenie fotografie, ako dnes. Stretnutie s priateľmi, kúpa nového rúžu, či oblečenia, chutný obed či objavenie novej kaviarne v meste... V podstate nič zlé na to nie je. Pamiatky si treba vytvárať. No zaujímavé je to, čo od zverejnenia fotografie očakávame. Kedysi sme sa chceli ozaj len pochváliť, dnes je doba trochu iná. Na obsahu ako takej fotky nám v podstate ani nezáleží. Najväčšiu úlohu tu zohrávajú tzv. lajky. Ten pocit, kedy nám každou minútou stúpa počet lajkov pri čerstvo zverejnenej fotografii sa pokojne dá prirovnávať k pocitu úspechu v práci, kúpe vysnívanej kabelky a nájdu sa aj takí, ktorých to uspokojí rovnako ako sex. Čím viac ľudí označí, že sa im vaša fotografia páči, tým lepšie sa cítime. Jednoducho dorazia endorfíny, na ktoré sme zvyknutí skôr z fyzických aktivít.
Pri pozorovaní s akým očakávaním ľudia zverejňujú svoje najnovšie snímky na sociálne siete, sledujú každý jeden lajk, komentár, a keď nedajbože nenaplnia minimálnu kvótu, sú schopní fotografiu jednoducho vymazať a nahrať ju nanovo o pár hodín, s odôvodnením, veď asi je „zlá doba“, všetci sú aj tak v práci, nemajú čas sledovať Instagram..., som sa sama seba musela pýtať, kde nastala chyba?  Znie to smiešne, priam nezmyselne, a keby som sama nebola svedkom niečoho podobného, tak tomu asi neverím, ale naozaj sú takí, ktorí žijú len pre lajky.

Prečítajte si: Hlúposti, ktoré sú ženy urobiť na sociálnych sieťach, len aby zaujali muža: Urobili ste niečo z tohto už aj vy?

Vlastný experiment

Kto nevyskúša, nezistí... A tak som sa rozhodla otestovať si sama na sebe, či podobné nadšenie a pocit spokojnosti dorazí aj ku mne po tom, ako zverejním fotky a počet lajkov mi pri nich začne stúpať. A tak som začala pridávať jednu fotografiu, druhú, sem tam hodila nejaký ten hashtag či komentár bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a čakala som. Desať minút a nič, dvadsať minút a nič... Dokonca sa mi stalo, že na za pol hodinu sa našiel len jeden človek, čo označil, že sa mu moja fotka páči. Priznávam, zarazilo ma to. Navyše keď som mala pocit, že ako dobre na nej vyzerám...Prvýkrát som pochopila to „nešťastie“, ktoré ľudia majú z toho, keď nikto neocení ich fotku. Samozrejme, nebrala som to ako koniec sveta... No o pár dní dorazil aj ten očakávaný pocit spokojnosti. Náhodu sa mi v skúšobnej kabínke podarilo urobiť dobrú snímku šiat, s ktorých kúpou som váhala veľmi dlho. Po nahodení fotky na sociálne siete sa lajky a pozitívne komentáre začali len tak hrnúť a mňa priam zalial pocit blaženosti. Dokonca som sa pristihla, ako kráčam po ulici a s rovnako priblblým úškrnom, aký mala moja kamarátka, hľadím do mobilu a pozerám, kto všetko mi hodil lajk.
Večer som sa snažila nad všetkým tým zamyslieť. Bola som veľmi prekvapená z toho, ako to na mňa vplývalo. Osobne sa vyznačuje skôr flegmatizmom a keby tento mini experiment nepodniknem, na ľudí, ktorých môžem označiť aj ako „zberačov lajkov“, by som sa skôr nechápavo pozerala. Netvrdím, že to treba brať vážne a byť nešťastný, ak nedostane viac ako desať lajkov k fotografii. Ale... Ale teraz už chápem tú túžbu po skvelom pocite, ktorý môžete nadobudnúť len za pár minút. V podstate obyčajnou fotkou. Neverila som, že ma dokáže uspokojiť takáto drobnosť. No koniec koncov, tešiť sa treba aj z maličkostí. Tak prečo nie aj z  lajkov....

Neprehliadnite: Nadriadená mi robila zo života peklo: Všetko to skončilo tak, ako by som však naozaj nečakala

Viac zaujímavých tém a článkov nájdete aj v najvnošom vydaní magazínu FEMINITY!