Sympatický bytový dizajnér André Sedmák: Dôvera klienta je tá najcennejšia investícia

Úspešný bytový dizajnér André Sedmák nám porozprával o tom, aké je to robiť toto povolanie na takom malom trhu, ako je Česko či Slovensko. Prečítajte si rozhovor s ním.

Bytový dizajnér André Sedmák

Bytový dizajnér André Sedmák

Zdroj: Archív A.Š.

André Sedmák. Bytový architekt, ktorý pôsobí dlhé roky v Prahe. Sympaťák, ktorý na stretnutie s nami dorazil v dizajnovom oblečením od svojho priateľa Lukáša Macháčka,  v spoločnosti svojho psa a s nadšením nám niečo prezradiť nie len o sebe, ale zároveň o práci a v neposlednom rade aj  o bytových trendoch. 

Náš rozhovor sa začína klasikou... André a jeho prvý kontakt s bytovým dizajnom. Odpoveď nás však nijako neprekvapuje. 

Inšpirujte sa:  Zopár malých zmien a váš domov sa premení na raj. Spoznajte trendy v bývaní na rok 2017

"Odjakživa som to nejakým spôsobom v sebe cítil, bavilo ma to, mal som k tomu samozrejme vytvorený vzťah. Viac-menej to bolo na vedení rodičov, pretože matka vlastnila realitnú kanceláriu, ktorá vždy vystavovala, prerábala a otec mal veľký vzťah k záhradám. Viac-menej to bolo akosi dané, že sa budem pohybovať v tejto sfére už od raného detstva... klasickou informáciou sa začína náš rozhovor s týmto rodákom z Nitry, ktorý v českej metropole žije viac ako jedenásť rokov."

Nikdy ste neskúšali aj inú profesiu?

Skúšal som, samozrejme, aj iné. Môj začiatok bol v predaji nábytku a potom som pracoval ako predajca látok, dekoratívnych tapiet a doplnkov, čo ma tiež veľmi inšpirovalo. No samozrejme, že vzhľadom aj na moju školu a zároveň, že som mal túto profesiu „predurčenú“, som sa teda vybral týmto smerom. Istý čas som žil aj v Nemecku, v Salzburgu, kde som získal ozaj cenné skúsenosti, keďže o nás Slovákoch a Čechoch majú vyhradený názor...

Koketujte s farbami a z vášho domova sa stane raj na zemi: Detaily v tomto prípade hrajú prím!

Takže z Nemecka ste zutekali rovnako do Prahy?

Praha bola veľmi neočakávaná. Ja som vždy chcel tu žiť. Vždy bola mojím snom. Ale nebolo to rozhodnutie typu „áno, teraz sa pobalím a idem do Prahy“. Po zážitkoch v Nemecku som si povedal, že sa pôjdem zabaviť do Prahy a tá zabáva sa mi natiahla už na jedenásť rokov...

Nebáli ste sa uplatnenia? Predsa len čím väčšie mesto, samozrejme, viac príležitostí, no rovnako tak aj konkurencie...?

Nikdy som to takto nevnímal, pretože si myslím, že sme malý trh. A nemali by sme byť konkurenti. Myslím si, že práve naopak, mali by sme sa dávať dokopy a spojiť všetky sily a všetky hlavy a ukázať svetu, že i keď sme malé štáty (Slovensko a Česko), sme rovnako šikovní. 

Kedy v doterajšej kariére prišiel ten moment, že ste boli na svoju prácu vy sám naozaj veľmi pyšný?

Boli to lofty, ktoré sme navrhovali pre Prvú českú investiční priamo tu v Prahe. Je to krásny projekt, ktorý ocenilo množstvo zahraničných klientov, čo, samozrejme, poteší každého.

Akým štýlom sa k podobným projektom dostanete? Dopočujete sa o niečom a sami sa „ponúknete“ alebo tie s tými ponukami chodia za vami?

Keď som ešte pracoval pre firmu s nábytkom, kde som si nejakým spôsobom dokázal získať ľudí, respektíve svojou tvorbou, motivovalo ma ísť svojou cestou. Na základe rôznych odporúčaní a referencií si teda projekt vyhľadáva mňa, nie ja jeho.

Ako najdlhšie ste pracovali na projekte?

Najdlhšie asi sedem mesiacov. Čo sa týka interiéru bytu, ktorý bol pre zahraničného investora, ktorý bol veľmi, veľmi náročný a nejakým spôsobom nám začal meniť materiály podľa výstavby. Začal v nich mať veľký prehľad a na základe toho začali stúpať jeho nároky...

Stalo sa vám, že ste odovzdali prácu a zákazník vám však povedal: „Predstavoval som si to inak, poďme to trochu zmeniť...“?

Jedenkrát za celú dobu pôsobenia v brandži sa stalo, že klient nebol stopercentne o tom presvedčený. Materiály sa mu páčili, no nebol si istý kompozíciou, keďže šlo o komerčný projekt. No okrem tohto prípadu zatiaľ niekto iný. 

Neprehliadnite: Oživte svoju obývačku doplnkom, ktorý si okamžite získa vašu pozornosť

Čím sa primárne dokáže inšpirovať pri tvorbe? Čo sám považujete za múzu?

Ja milujem prírodu. Lesy. Odjakživa som vyrastal a detstvo trávil v prírode. Práve preto sú tie prírodné materiály pre mňa najdôležitejšie, ktoré podľa môjho názoru veľa ľudí na základe ceny dosť podceňuje, čo je veľká chyba. Takže príroda, lesy a zeleň sú mojou inšpiráciou. 

Partner je tiež návrhár, umelec. Nestáva sa vám často, že si navzájom fušujete do práce?

My si fušujeme, „kafreme“ do práce vzájomne a dennodenne. 

A nemali ste z toho ešte konflikt?

Konflikty máme permanentne... (smiech). Je však pravda, že mu pomáham s tvorbou značky oblečenia, kde nejakým spôsobom pomáham s výberom materiálu a návrhov a samozrejme sú to také naše domáce doťahovačky. Baví ma to, lebo si myslím, že dizajn nábytku a móda idú v ruka ruke spolu. A ľudia, ktorí sledujú rôzne fashion weeky a dizajn bloky, vedia, že tie materiály sa navzájom z oboch profesií prelínajú.

Keď už toľko spomíname tie materiály. S akým pracujete najradšej?

Momentálne mám najradšej kov. Je jednoduchý, ostrý a je veľmi tvárny. A to ma veľmi baví práve teraz. 

Vaša práca sa vyznačuje vysokým minimalizmom. Myslíte si však, že slovenský alebo český  zákazník ho dokáže oceniť?

Na rozdiel od zahraničia si myslím, že máme pomalší vývoj v tomto. Príde však čas, keď to ľudia začnú chápať a ocenia to. 

Ako prebieha u vás samotný proces práce na projekte? 

Ja to robím tak, že s kolegyňou a externou spoločnosťou, realitnou kanceláriou máme vždy klienta, ktorý si nás nájde. Povie nám, že oceňuje našu prácu. Na začiatku nám zadá požiadavky, postupne sa schádzame a hľadáme miesto, ktoré mu prispôsobíme na mieru. My mu všetko zariadime. Dokonca sme mali klienta, futbalistu, ktorý kúpil byt, ktorý ani nevidel. Veril však nášmu odporúčaniu a bol ochotný investovať milióny do nášho slova. A práve táto dôvera je tá najcennejšia a najväčšia investícia.  Rozhoduje však aj rozpočet. Keďže pracujeme s prírodnými materiálmi, nevnucujeme im veci, ktoré by boli nepraktické, materiály, ktoré by boli nekvalitné. A keď rozhodujú peniaze, povieme si, že nepôjdeme touto cestou a rozlúčime sa na začiatku.

Takže odmietli ste už zákazky?

Áno, odmietli sme. 

Stáva sa to často?

Stalo sa to dvakrát. Klient bol náročný, čo by vlastne neprekážalo, ale šlo o to, že nemal dostatočnú dôveru voči nám a ja bez nej neviem pracovať. 

Povedali by ste o sebe, že trpíte pracovnou deformáciou? Napríklad, keď prídete k niekomu do bytu a začnete si ho obzerať a hovoriť, čo by mal jeho majiteľ zmeniť, upraviť, nahradiť, vymeniť...?

Stále... (smiech). To robím pravidelne. 

Nehnevajú sa občas už na vás za to?

Zatiaľ nie. Snažím sa to robiť, hovoriť vtipne. Kamaráti ma tolerujú. Zatiaľ (smiech).

Klišé na záver. O desať rokov sa vidíte...?

Stále v Prahe. Dúfam. Mám tu priateľov, prácu a hlavne mám to tu rád. No dúfam, že o desať rokov budem mať väčšiu firmu, budem môcť pracovať s väčším počtom ľudí. A hlavne budem zdravý, veľa cestovať a inšpirovať sa. 

Viac zaujímavých článkov nájdete v aktuálnom čísle magazínu Feminity, ktorý je práve v predaji!

Foto:
Archív A.Š.
Zdroj:
fem

Súvisiace články

Diskusia k článku

comments powered by Disqus

Najčítanejšie články

Staň sa fanúšikom

Starostlivosť o seba