Počas trojročného vzťahu robil neustále jedno gesto: Nakoniec som to vzdala a už ma doma nenašiel
Na začiatku som si myslela, že som konečne našla dozretého muža, ktorý bol pripravený na vážny vzťah, rodinu a všetko to ostatné. Znova som sa však len prerátala.
Po troch rokoch som to nakoniec vzdala
Po všetkých predošlých skúsenostiach som vedela, že ak má vzťah fungovať, komunikácia a snaha sú nevyhnutnými zložkami, ktoré by vo vzťahu chýbať nemali. Napriek tomu, že som sa snažila, znova som zostala sama.
Mohlo by vás zaujímať: Svoj vzťah som si zničila krátko po zásnubách: Tesne pred svadbou to vzdal kvôli jednej jedinej chybe
Na prvý pohľad pôsobil Lukáš ako dozretý muž. Mal po 30-tke a popri jeho práci by som ani nič iné nečakala. Podnikal, stále sa posúval vpred a zásady gentlemana mal zvládnuté ukážkovo. Bol to naozaj jeden vychovaný, cieľavedomý, pozorný a milujúci partner. Kým on sa riadil hlavou, ja som sa nechávala ovládať citmi a práve odtiaľ pochádzali všetky naše hádky a problémy. Po pár mesiacoch spoločného života už nemal pochopenie pre moju výbušnú povahu a vedeli sme sa kvôli tomu dobre pohádať. Napriek tomu sme sa vždy dokázali navzájom ospravedlniť a fungovať ďalej. Časom sa však veci zmenili a začal robiť toto pre mňa nepochopiteľné gesto.
Počas hádky odchádzal preč
Lukáš jednoducho nedokázal časom komunikovať o problémoch, ale vždy počas hádky odišiel. Vraj to nemá zmysel a chce byť sám. Na tom by nič zlé nebolo, keby sa to nevystupňovalo až tak, že stačila mala výmena názorov a už ho nebolo. Začal odchádzať pravidelne a vôbec mu nezáležalo na tom, či sme boli na spoločnom obede, stretnutí, či u mojich rodičov. Jednoducho sa zbalil a povedal nech sa mu ozvem keď si to celé v hlave zas usporiadam. Pripadala som si akoby som bola práve ja jediným problémom a on ten, ktorý z diaľky pozoruje moje výbuchy, či výčitky.
Čítajte: Najväčšia chyba, akej sa dopúšťajú pekní muži: Kvôli tomuto strácajú atraktivitu!
Slovo kompromis prestalo existovať, keďže sme nemohli ani jednu výmenu názorov normálne dokončiť. Od 30-ročného muža by som niečo tak detinské nečakala. Myslím si, že týmto som v sebe začala stavať akúsi bariéru a keď mi aj niečo prekážalo, neriešila som to s ním, ale s kamarátkami, alebo vôbec. To všetko však bola chyba. Po troch rokoch sa to celé vystupňovalo tak, že keď počas oslavy mojich narodenín po malej výmene názorov odišiel na oslavu svojho najlepšieho kamaráta, doma ma už nenašiel. Bolo toho príliš veľa a nemala som už ani najmenšiu snahu riešiť niečo s človekom, ktorý o riešenie a výmenu názorov s vlastnou partnerkou nestojí.
