Náš syn bol nezvládnuteľné dieťa: Až jeden moment a výchovná metóda zmenili všetko
Už odkedy sa malý narodil, sme sa mu s manželom snažili dať úplne všetko. Chceli sme, aby bol šťastný, preto sme to pokladali za vhodné a normálne. Je to pochopiteľné, kedže to bol náš prvorodený syn.
Náš syn bol nezvládnuteľné dieťa
Dávidko si žil ako v bavlnke, napriek tomu bol neustále uplakaný a mrzutý. Pri bábätku je to normálne, ale ako začal rásť a chodiť, už to normálne prestávalo byť.
Najhoršie boli návštevy obchodov, kedy sa za každú cenu snažil dostať to, čo ho práve v momente napadlo. Keď som mu vec vzala a nekúpila, spustil strašný krik. Nechcela som vyzerať ako najhoršia matka, preto som mu veľakrát veci kúpila, len preto, aby prestal s tým cirkusom. Hoci som sa snažila, aby pochopil hodnotu vecí a tiež to, že nedostane vždy všetko, príliš toto moje poučovanie nezabralo. Uvedomila som si, že sme spravili chybu už na začiatku. Jeho starí rodičia tomu tiež nepomáhali. Vždy u nich dostal to, čo chcel a chválili ho za každú malú hlúposť čo spravil. Viem, že ja som bola tá, ktorá ho rozmaznávala prvá, ale oni to robili dvakrát viac. Vraj je to ešte dieťa. Mal už štyri roky a bolo načase, aby sa naučil v živote nejaké pravidlá. On s nimi poctivo bojoval a nič nerešpektoval.
Jedného dňa som konečne prišla na niečo, čo fungovalo
V prvom rade bolo načase porozprávať sa s rodičmi môjho manžela o tom, že nemôžu dať malému veci, ktoré mu ja zakážem, alebo nekúpim. Ostatné však bolo na mne. Vedela som, že krik, ani poľavenie vo vypätej situácii nepomôže, preto som zmenila taktiku. Keď robil cirkus, odignorovala som to a nechala ho sa vyplakať. Neskôr, keď sa upokojil, sme mali pokojnú spoločnú chvíľu, počas ktorej som mu vysvetlila, čo práve spravil a o celej veci sa s ním bez zvyšovania hlasu porozprávala. Naučila som ho hru, ktorú sa hráme dodnes. Hrali sme sa na sudcu a obžalovaného. Vždy, keď sa mu niečo nepáčilo, mal 5 minút na to, aby mi vysvetlil, prečo danú vec potrebuje a tiež to, čo by urobil nabudúce inak, aby maminka nemusela kričať.
Mohlo by vás zaujímať: Ako naučiť dieťa chodiť na nočník? S touto metódou to skutočne zvládenete za päť dní!
Dnes som vďačná za tieto naše momenty vysvetľovania a rozhovory, na ktorých sa veľakrát nasmejem. Je dôležité riešiť veci s rozumom, rozvahou a hlavne bez zbytočných scén a krikov. To, že na dieťa nakričíte, alebo ho naopak necháte skákať vám po hlave, sa vám neskôr môže nepekne vymknúť spod kontroly. Počúvajte, komunikujte a vymyslite si vlastnú verziu výchovy tak, aby bola atraktívna aj pre vaše dieťa.
