Je ťažké milovať druhého, keď nemilujeme sami seba

Keď nemilujeme samých seba, dopúšťame sa mnohých krívd nielen voči sebe, ale aj blízkym. V snahe túto lásku k sebe objaviť sme schopní robiť veci, ktoré si neskôr vyčítame.  Zabúdame na vnútro a sústreďujeme sa na vonkajšok, aby sme maskovali našu nelásku.  Keď nevieme, ako ďalej, necháme lásku odísť z nášho života. Prečo sa tak ľahko vzdávame? 

Patent na všetko, ale v skutočnosti na nič 

Viem, ani jedna z nás to nerobí... A možno všetky do jednej. Ohovárame, aj keď to odsudzujeme. Kritizujeme, ale v skutočnosti len tie veci, ktoré by sme samy na sebe chceli odstrániť a stále sa nám to akosi nedarí. Vieme konkrétne pomenovať a vymenovať, čo všetko je na tej danej osobe zle, čo všetko robí zle, ako by to mala robiť, hráme sa na tie, ktoré majú patent a návod na všetko, ale v skutočnosti nemáme patent ani na to, ako si poradiť samy so sebou. Vinu za to, že sa takto správame, hádžeme na tých, ktorí sú nám najbližšie. Hoci ich milujeme, našu lásku im preukazujeme často tým najnevhodnejším spôsobom. Buď ich obviňujeme, kritizujeme, dohovárame  a v konečnom dôsledku ich aj opúšťame. No netrvá dlho a pochopíme, akých chýb sa dopúšťame. 

Prečítajte si aj: Jednu vec som počas života s partnerom podcenila: Nakoniec to už pre neho nemalo zmysel a odišiel

Mať sa rád je celoživotný proces prijímania sa s úspechmi aj zlyhaniami

Prečo je také ťažké mať sa rada?  Prečo  sa nedokážeme akceptovať so všetkými chybami, priznať si ich, zamyslieť sa nad tým, čo chceme, po čom túžime, čo nás robí šťastnými? Prečo je pre nás také ťažké vidieť v sebe to dobré a pozitívne? Prečo dokážeme vnímať len všetky naše zlé vlastnosti a telesné nedostatky? Psychologička PhDr. Anna Rybáriková však hovorí, že každá naša vlastnosť má svoju polaritu a ďalej objasňuje svoj pohľad na daný problém: „Každá vlastnosť môže byť pre samého človeka či pre druhých ľudí, alebo podľa okolností,  výrazne pozitívna i výrazne negatívna. Ide len o náš pohľad na svoje vlastnosti a ako nás ovplyvňujú. Tvrdohlaví ľudia sú úspešní, dosahujú kariérny postup, ale tvrdohlavosť pri hádke s partnerom môže byť prekážkou zmierenia sa. Mali by sme byť flexibilní aj v tom, že niektoré vlastnosti, ktorým u seba pripisujeme negatívny význam, sa naučíme pomenovať inými slovami /napr. spomínaný tvrdohlavý – môžem transformovať na: vie, čo chce. Alebo lenivý – vie si nájsť čas pre seba.../. Je to často celoživotný proces prijímať seba a mať sa rád aj s úspechmi aj so zlyhaniami.“

Hovorí sa, ak nemilujem seba, nedokážem ani ostatných...

Poviete si, že je to hlúposť a mávnete nad tým rukou. Prečo? Veď hoci na sebe neznášam veľa vecí od vonkajších po vnútorné, svojho manžela a deti milujem nadovšetko. To síce môže byť pravda, ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, že takto to nemusí vnímať aj vaše okolie, rodina? Uvedieme príklad... Žena miluje svojho manžela a deti, ale nenávidí svoje telo po dvoch pôrodoch, nedokáže sa zbaviť strií, celulitídy, kruhov pod očami z prebdených nocí, svojej občasnej depresie z toho všetkého a podobne. Hoci jej sa zdá, že táto depresia ju prepadne z času na čas a potom sa jej podarí krízu zažehnať, jej manžel to vidí takto... „Moja žena sa mi vyhýba v posteli, nechce sa predo mnou prezliekať, milujeme sa len potme, prídem domov z práce, je nahnevaná, pýtam sa jej prečo, nevie mi odpovedať alebo povie, že všetko je v poriadku. Nechám to tak, je nahnevaná ešte viac a dostávame sa do mŕtveho bodu.“ Potom sa čudujeme, že od nás bez vysvetlenia odchádzajú, nahrádzajú nás milenkami či inými manželkami. Pýtame sa samých seba, čo také sme urobili, že nám toto vyviedol? Veď sme ho len milovali ako nikoho... A sme späť pri láske. Avšak správna otázka znie: „Prečo som sa len nenaučila milovať najprv seba?“ 

Viditeľné riešenia ako záruky šťastnejšieho života

Muži dnešnej doby však nie sú takí povrchní, ako si myslíte. Samozrejme, že sa stane, že sme sa jednoducho pomýlili a vzali si chronického sukničkára. V tomto prípade sa ani nemusíme pýtať, prečo nám to urobil, keď sme ho tak milovali, pretože to nie je naša vina, bolo to jednoducho v ňom. Ale mnohí dnešní muži nás opúšťajú práve preto, že nedokážeme milovať samy seba. Namiesto toho, aby sme sa zmierili samy so sebou, akceptovali svoje telo také, aké je, ak už sa to nedá zmeniť, a popracovali na svojich zlých vlastnostiach, aby sme boli lepším a plnohodnotnejším človekom, dostaneme „lepší nápad“. 

Začneme sa mylne domnievať, že šťastnými a vnútorne spokojnými nás urobí, ak sa zmeníme navonok. Čo je však ešte horšie, mylne sa domnievame, že presne toto je to, čo od nás čakajú aj naši milovaní. Že to je presne to, prečo nás budú milovať. V tomto presvedčení dokážu poniektoré z nás žiť celé roky, a počas toho niektoré z nás prídu na nápad, ako niečo zmeniť.  Škoda len,  že svoju záchranu vidia vo vonkajšej zmene osobnosti, v čom ich svorne podporuje aj súčasná doba. Rovnako to vidí aj odborníčka Anna Rybáriková, ktorá na margo toho dodáva: „V tejto súvislosti určite majú svoj neodškriepiteľný vplyv módne trendy prezentované najbližším sociálnym spoločenstvom, ale aj ponúkané ako záruky šťastnejšieho života. A keďže chceme byť šťastní, tak hľadáme uchopiteľné a viditeľné riešenia. Najmä v súčasnosti, keď všetky generácie hovoria o rýchlosti života a rýchlom plynutí času, tak hľadáme rýchle metódy, ktoré čo najrýchlejšie upravia viditeľnú stránku našej osobnosti.“ Všetko len preto, že sa nevedia naučiť milovať samy seba tak, ako ich dokáže v ich nedokonalosti milovať muž, ktorý nevidí tieto ich nedostatky, ale „svoju ženu“, tú, do ktorej sa zaľúbil, a presne tú, ktorá si teraz myslí, že ak sa stane navonok dokonalou, bude ju on milovať dlhšie. 

Keď to nejde, tak podvediem, keď to nejde, tak sa aj rozvediem

No nakoniec zistíme, že ani to, že sme sa zmenili navonok, nie je riešenie, že nás to neteší, lebo manžela to neteší, že sme už zmätené a nechápeme, tak opúšťa jeden alebo druhý, že tak ľahko sa vzdávame lásky len preto, lebo nevieme, ako milovať samy seba, pričom, ako hovorí Anna Rybáriková ďalej, milovať samého seba, akceptovať sa, teda prijímať sa, je jedna zo základných túžob človeka. Ak nedokážeme mať radi seba samých, potom čakáme, že iní ľudia nám budú plniť túto túžbu a budeme na nich „visieť“, budeme závislí od ich prejavov lásky, či porozumenia. Tak sa rodí nepochopenie na strane oboch, ktoré môže vyvrcholiť aj odlúčením, nenájdením spoločnej reči dvoch ľudí, ktorí sa kedysi milovali. 

Mohlo by vás zaujímať: Aj ja teba. "Navždy." Má manželský sľub v dnešnej dobe ešte nejaký zmysel?

Aby stále platilo „človek človeku človekom“

Pritom si stačí uvedomiť jedno jediné... Väčšina mužov netúži mať po svojom boku dokonalú ženu s dokonalými krivkami. Oveľa dôležitejšie je pre neho smiať sa a prežívať všetko so ženou, ktorá sa nebojí svetu ukázať svoju pravú tvár, telo a ešte k tomu mať v sebe hrdosť a lásku k sebe samej. Šťastím pre muža je mať po svojom boku ženu, ktorá nezabúda na to, že vonkajšia krása je pominuteľná, ale krása duše večná. Ako dodáva Anna Rybáriková: „Pravdou je, že telo je pominuteľné, či už bolo krásne štatisticky alebo krásne len pre jedného človeka.  Krása duše podľa mňa spočíva v stope, ktorú sme nechali v srdci a živote ľudí  okolo seba. Aby, keď sa naše telo pominie,  existovali ľudia, ktorým budeme chýbať a budú spomínať na našu priateľskosť, ochotu pomôcť, ochotu vypočuť, naše „nesúdenie“. Aby stále platilo – ‚človek človeku človekom‛.“

Milujme seba tak veľmi, koľko lásky len dokážeme dať druhým. To je jediná cesta, na ktorej človeka môže stretnúť skutočné šťastie. Len tak si nás budú ľudia pamätať, aj keď tu už nebudeme, cez naše vnútro, nie vonkajšok.