Celý život som uprednostňovala iných pred sebou: Neurobte rovnakú chybu ako ja, lebo sa môže stať aj toto...

Dobrá dcéra, dobrá sestra aj dobrý rodič 

Soňa bola najstaršia z troch detí. Po smrti otca, keď mala len 14 rokov, pomáhala mame ako sa dalo. Jej súrodenci boli od nej mladší a preto v nej mama hľadala logicky oporu: „So všetkou skromnosťou dnes môžem povedať, že som bola dobrá dcéra aj dobrá sestra, ba mnohokrát aj dobrý rodič, hoci vlastné deti ani nemám. Prakticky som nemala žiadny ten teenage vek, obdobie, na ktoré by som mohla úsmevne spomínať, pretože môj celý život bol len rodina. Nesťažujem sa, len konštatujem... Jednoducho som v tom predsa mamu nemohla nechať samu,“ spomína na toto obdobie Soňa ktorá je už dnes tridsiatnička.

Mohlo by vás zaujímať: Môj vzťah s matkou je horší, než keď som bola mladšia: Ak kvôli tomuto si už vôbec nerozumieme

Sklamanie vystriedala vina 

Ako Soňa dospievala a dospievali aj jej súrodenci, dovolila si myslieť trocha aj na seba. Chcela študovať na vysokej škole. Mala to aj premyslené tak, aby mohla popri dennom štúdiu aj pracovať. Myslela si, že to už bude v poriadku, mladší súrodenci už boli dosť veľkí, aby si zvládali učiť sami alebo pomôcť mame s niektorými domácimi prácami, avšak mama rozhodla inak. Dala jej jasne najavo, že je pre nich nepostrádateľná a nemôže byť taká sebecká a nechať ich v tom sama. Tak uprednostnila rodinu a ešte aj mala výčitky svedomia, že si dovolila myslieť konečne aj na seba.  Keď si našla prácu blízko domu, začala zarábať, viac menej všetky peniaze šli na domácnosť a potreby mladších súrodencov. Hoci ona sama nebola napríklad na poznávacom výlete v zahraničí a ušetrené peniaze chcela použiť na kúpu počítaču, ktorý by mohla využívať cela rodina, mama rozhodla, že súrodenci pôjdu do sveta. No a takýchto situácii prišlo počas nasledujúcich rokov ešte veľa. Soňa sa zakaždým cítila najskôr sklamaná, ale nakoniec sa to obrátilo na pocit viny, že je sebecká... 

Čítajte tiež: Moji rodičia neznášali môjho snúbenca: Vďaka tejto jednej maličkosti si ich však nakoniec získal

Z jedného extrému do druhého

Za tie roky bolo takýchto príhod, kedy Soňa upustila od svojich snov a túžob toľko, že nakoniec sa to zakorenilo v jej povahe a robila všelijaké ústupky nielen voči rodine, ale aj známym, priateľom, kolegom v práci a nakoniec aj v partnerskom živote. „Mám za sebou tri vzťahy a ani v jednom som sa necítila dobre. Pri jednom som mala mamičkovský syndróm, ako mi stihol vyčitnúť pri rozchode môj expartner, pretože som sa o ne starala ako o malé dieťa. Pri druhom som sa zase vo všetkom poslušne podriaďovala, čo by si nejeden mohol myslieť, že muž bude spokojný ale nie tento. Vyčítal mi, že nemám vlastný názor a som taká, kde ma postavíš, tam budem stáť. No a pri treťom, poslednom vzťahu to bolo úplne fiasko... Pri ňom som si totiž uvedomila, kde robím chybu a snažila sa ju napraviť tým, že som sa k mužovi správala úplne opačne ako som bola zvyknutá... Presadzovala som na silu len svoj názor, žiadny mamičkovský syndróm, zatlačila som do úzadia vinu a myslela som si, že robím dobre, keď konečne uprednostňujem seba. Avšak v skutočnosti som šla len z jedného extrému do druhého,“ objasňuje Soňa ďalej. Tak sa skončil aj tento vzťah. 

Neprehliadnite: Ani jeden z mojch vzťahov nevydržal: V tomto ma však ovplyvnili muži, s ktorými som to skúšala

Nemôžeme byť dobré na všetky smery 

Soňa sa nevedela nájsť, bola zmätená... Preto sa rozhodla riešiť svoje problémy so psychologičkou a postupne dnes robí tie správne kroky. Nachádza stratené sebavedomie, uvedomuje si, kde urobila chybu hneď na začiatku, ako sa to odzrkadlilo v jej osobnom živote, ale najmä si už uvedomila to najdôležitejšie pre ňu, z čoho by sme si mali vziať ponaučenie aj my ostatné: „Nemôžete byť dobré na všetky smery. Nemôžete vyhovieť sebe, ale aj druhým zároveň. Je správne obetovať svoje šťastie, keď si to situácia naozaj vyžaduje, ale nie je správne si tento model uchovať v pamäti ako vzorový, riadiť sa ním a dovoliť, aby nakoniec riadil celý náš život. Inak nebudeme už viac žiť svoj život, ale život druhých, a tak stratíme sami seba. To som sa naučila,“ dodáva na záver naša čitateľka Soňa.