Prečo nevieme prijímať od druhých kritiku a ako získať prácu snov?

Chceme všetko hneď a bez najväčšej námahy. Tak to však nefunguje a pohľad odborníkov vám vysvetlí, prečo je dôležité vedieť prijať kritiku a posúvať sa tak vpred.

Štádium odhodlania nájsť si vysnívanú prácu po rade neúspechov strieda pocit menejcennosti či neschopnosť prijatia sebakritiky. V dôsledku toho sa mení aj naša osobnosť

Štádium odhodlania nájsť si vysnívanú prácu po rade neúspechov strieda pocit menejcennosti či neschopnosť prijatia sebakritiky. V dôsledku toho sa mení aj naša osobnosť

Zdroj: Profimedia.sk

 

Klasický scenár dnešnej doby, v ktorej dominuje pretlak zo strany uchádzačov o zamestnanie a nedostatok pracovných príležitostí. Alebo nedostatok tých, o ktoré máme skutočný záujem. Štádium odhodlania nájsť si vysnívanú prácu po rade neúspechov strieda pocit menejcennosti či neschopnosť prijatia sebakritiky. V dôsledku toho sa mení aj naša osobnosť. Namiesto tohto scenára sa však radšej zamerajme na ten, v ktorom máme šancu svoj pracovný život zmeniť k lepšiemu.

Keď chcete patriť do kategórie „ako dostať prácu snov“

Viem, ľahko sa to hovorí, oveľa ťažšie prežíva. No verte či nie, nie ste v tomto boji o získanie príležitosti ukázať, čo vo vás naozaj drieme, sami. Tento svet je doslova zaplavený ľuďmi, ktorí chcú robiť v živote to, čo ich baví, no nie každému sa to podarí. Ak však chcete patriť k skupine ľudí, ktorí budú na konci tohto procesu víťazmi v kategórii „ako dostať prácu snov“, potom nerobte chyby, ktorých sa dopúšťajú tí druhí. Inšpirujte sa aj príbehmi ľudí, ktorí najskôr patrili do tej druhej skupiny, no napokon pochopili, že cesta pocitu menejcennosti a depresie či neprijatia sebakritiky nie je tou cestou, ktorá vás privedie k zaslúženému cieľu. 

Mohlo by vás zaujímať: Prečo nevieme byť sami so sebou? Toto vám objasní, prečo sa neusále máme potrebu obklopovať ľuďmi

Sebakritika je jedna z najdôležitejších vlastností ľudí hľadajúcich prácu

Jeden môj kamarát, volajme ho Miro, odmalička sníval o tom, že bude robiť v reklame. Keby ste ho poznali, vedeli by ste, že na to mal, ale nevedel sa presadiť tak, ako sa v tomto biznise od neho čaká. Chýbali mu totiž isté zručnosti a skúsenosti, ktoré si práca v reklame vyžaduje. Po sérii jeho pracovných neúspechov a odmietnutí na pracovných pohovoroch sa však tvrdohlavo držal svojho a vinu hádzal na dotyčné spoločnosti. Jednoducho sa nevedel na seba pozrieť sebakriticky a priznať si, že pre to, aby tú svoju prácu snov raz dostal, musí zmeniť svoj postoj, musí zmeniť aj seba. Alebo lepšie povedané, začať pre to robiť aj niečo navyše. Pritom sebakritika je jedna z najdôležitejších vlastností, ktoré by mal človek hľadajúci prácu v sebe mať. Pretože len tak sa dokáže reálne a objektívne, aj keď ide o neho, na seba pozrieť a začať pracovať na tom, čo mu až tak nejde. V čom sú jeho slabosti, nedostatky. Prečo môže byť pre človeka také ťažké uniesť kritiku voči svojej osobe, čo sa týka práce, nám objasňuje aj Mgr. Lenka Rušarová, ktorá sa sústreďuje aj na individuálnu terapiu: „Sebaobraz a sebahodnota niektorých ľudí je taká krehká, že pri každej kritike sa spustí takmer boj o prežitie ega. Priznať si chybu alebo nedostatok na svojej strane v ich vnímaní znamená znehodnotenie celej ich osobnosti a doterajšieho spôsobu života. Preto ako obranný mechanizmus kritiku odmietajú a ešte aj zaútočia na toho, kto si trúfol im niečo vytknúť. V prípade Mira, nie moje schopnosti, ale marketingové agentúry by sa mali zmeniť.“ Platí stále to nemenné, že s poctivou a tvrdou prácou na sebe zájdeš ďalej. 

Honba za ideálnym zamestnaním môže byť motivujúca, ale aj sebapoškodzujúca

Spomínaný kamarát Miro sa však dopúšťal ešte jednej chyby. V snahe a honbe za vysnívanou prácou nedal príležitosť žiadnej inej, ktorá bola možno práve tou, ktorá by ho k tej vysnívanej časom priviedla. Napríklad z prvej ruky viem, že mal možnosť dostať prácu ako copywriter pre jednu webovú stránku, kde by sa venoval písaniu úvodov, recenzií na elektrické spotrebiče a pod. Keďže nešlo priamo o písanie jeho vysnívaných reklamných sloganov, Miro túto ponuku odmietol a naďalej prechádzal sériou neúspešných pohovorov, pričom si stále neuvedomoval to, čo sme my, jeho kamaráti, vtedy už dávno vedeli. Žiadna práca nie je na zahodenie a môže ťa niekam posunúť. Mgr. Rušarová nám ponúka aj iný uhol pohľadu: „Je pravda, že nevieme dopredu, ktorá skúsenosť nás kam posunie a niekedy je hocijaká skúsenosť lepšia než nekonečné otáľanie na ideálnu pozíciu. Honba za ideálnym/perfektným riešením môže byť motivujúca a dávať silu robiť nekompromisné rozhodnutia, vytrvalo ísť za svojím cieľom. Avšak, ak nie sme zároveň jednou nohou v realite a odmietame vnímať súčasné limity, je to sebapoškodzujúca snaha. Je dôležité vedieť rozoznať a vážiť si to, čo je v našom živote „dosť dobré“ a nielen to, čo je „dokonalé“.“ Presne to bol Mirov prípad. Možno práve práca copywritera mohla byť pre neho tým odrazovým mostíkom k jeho vysnívanej kariére alebo prinajmenšom by si vycibril svoje písanie, zlepšil svoju kreativitu, získal všeobecný prehľad, rozšíril obzory v elektronike či naučil sa trpezlivosti. 

Čítajte tiež: Tieto štyri body vám pomôžu nájsť zmysel života: Posledný bod je veľkou skúškou!

Neschopnosť sebakritiky môže vystriedať aj depresia

Pravdou je, že u ľudí so zvýšenou mienkou na svoju osobu alebo priamo u ľudí neschopných sebakritiky v akomkoľvek smere, nielen tom pracovnom, je menej pravdepodobné, že podľahnú depresii. V dôsledku svojho prehnane kladného, možno až arogantného názoru na svoju osobu, sa nenechajú opakovanými pracovnými neúspechmi odradiť a skúšajú zas a znova. No u ľudí, ktorí schopnosť sebakritiky majú vyvinutú možno až príliš, dokáže odradiť už aj jeden malý neúspech. Ak k nim dochádza opakovane, dokážu sa naplno stotožniť s myšlienkou, že nie sú dosť dobrí, čo vedie zase k pocitom menejcennosti až napokon aj k depresii. Dokonalým príkladom človeka, ktorý veľmi ľahko a rýchlo prepadával depresii pre neschopnosť nájsť si dlhodobo prácu, bola aj jedna moja ďalšia známa, nazvime ju Klára, ktorá nám o svojom vtedajšom stave prezradila niečo aj sama: „Je až neuveriteľné, ako sa dokáže človek začať podceňovať a prepadávať pocitom menejcennosti pre to, lebo na pracovnom trhu nie je o neho bitka. Bola som na tom skutočne zle. Moje vnímanie samej seba ako ľudskej bytosti rapídne klesalo s každým jedným pracovným neúspechom či neúspešným pracovným pohovorom. Napokon som podľahla sebaľútosti, až som si prácu prestala hľadať úplne, pretože som sa bála, že všade, kde by  som vkročila, by hneď spoznali, že som úplne neschopná. Pričom som vedela, že nie som a potrebovala som len jednu správnu osobu, ktorá mi nakoniec pripomenula, v čom sú moje silné stránky, ktorá mi nakoniec pomohla znova uveriť v samu seba. Dnes si s jej pomocou vediem svoj vlastný biznis a nechápem, ako som si kedysi mohla naozaj myslieť, že som úplne neschopná...“

Pracovné zlyhanie, neúspech, odmietnutie v nás vyvolávajú zmes negatívnych pocitov

Neúspech, odmietnutie, pracovné zlyhanie so sebou prinášajú mnoho negatívnych ľudských pocitov, ktoré sa potom dosť viditeľne odrážajú na našom správaní, na našej zmene osobnosti. Smútok, hnev, arogancia, pocit menejcennosti a ďalšie. Zbytočne však pôjdeme hlavou proti múru a budeme si nahovárať, ako v prípade Mira, že my sme tí najlepší, len druhí to nevidia, alebo že nám dokonca závidia, vidia v nás jasnú konkurenciu, preto nám nedovolia uspieť. Zbytočne sa tiež budeme utápať v sebaľútosti a v pocite menejcennosti ako Klára, ktorá nám opísala svoju skúsenosť, pretože ani jedno ani druhé nás k vysnívanej práci nezavedie ani o kúsok bližšie. Naopak, zastrú nám naše objektívne videnie skutočnosti, našich reálnych možností, dokonca možno definitívne zahatajú cestu k tomu, aby sme pracovne ešte niekedy uspeli. Mgr. Rušarová tiež na margo danej problematiky dodáva: „Ľudia celkovo ťažko znášajú kritiku a odmietnutie. Každá kritika znamená spochybnenie a my sme sociálne bytosti, ktoré chcú byť prijímané druhými. Ľahšie zvládajú pracovné odmietnutie (i keď im je tiež nepríjemné) tí, ktorí majú dosť inej kompenzačnej podpory a potvrdenia (zažívajú úspechy v hobby, vo vzťahoch). Opakované pracovné odmietnutia sa ťažšie zvládajú tým, ktorí si zosobňujú svoje chyby – robia myšlienkovo-logický lapsus: niečo sa mi nepodarilo, ja som nepodarok/nepodal som postačujúci výkon/ja nie som postačujúci. Ak takéto negatívne presvedčenia o sebe títo ľudia pestujú už od malička, ich duša je citlivý terén a každé pracovné odmietnutie im potvrdí a znova zjatrí staré rany.“

Neprehliadnite: Čím viac sa porovnávame s inými, tým viac sa strácame sami v sebe: Toto vám pomôže viesť spokojnejší život

Namiesto negatív sa sústreďme na to, čo treba zlepšovať

Príležitostí na zlepšenie svojich kvalít nielen ako človeka, ale predovšetkým ako schopného pracanta, ktorý sa vyzná, je v dnešnej dobe neúrekom. K dispozícii máme predsa internet a s ním aj veľké množstvo webových stránok, seminárov, ktoré nám môžu poradiť, ako sa zlepšiť v oblasti, v ktorej chceme, čo by sme preto mali urobiť, aké kurzy navštíviť, na čo sa celkovo zamerať.

K dispozícii máme aj diskusné fóra, kde si môžeme navzájom posúvať svoje skúsenosti, postrehy z pracovných pohovorov, jednotlivých pracovných pozícií, čoho sa vyvarovať, na čo sa sústrediť. Jednoducho, ako sa hovorí, kto chce, spôsob si vždy nájde. Preto je vždy lepšie po sérii neúspešných pracovných pohovorov alebo pracovných zlyhaní, aby sme si sadli a reálne porozmýšľali nad tým, kde robíme chybu, že nás nikdy nevyberú. Alebo sa skúste o tom porozprávať priamo s odborníkom z personálnej agentúry, ktorý vám v tom môže byť veľmi nápomocný. Možno nakoniec zistíte, že chyba bola v nesprávne sformulovanom životopise, v nesprávnom prezentovaní svojej osoby a svojich doterajších pracovných skúseností. Možno dokonca nakoniec zistíte aj to, že ste sa uberali celý čas nesprávnou cestou a na základe svojich osobnostných kvalít či povahových vlastností sa hodíte presne na niečo iné, v čom sa napokon môžete nájsť.

Človek sa vyvíja, mení po celý svoj život, preto je len prirodzené, že sa časom menia aj jeho priority a jeho požiadavky na vysnívanú prácu. Preto majte oči a uši otvorené, ale najmä sebakriticky načúvajte svojmu vnútornému hlasu, ktorý nám spravidla vždy radí dobre. A už vôbec si nikým, predovšetkým sami sebou, nedajte nahovoriť, že nestojíte za nič a ste neschopní, pretože ak máte čo i len štipku zdravého rozumu, ruky a stojíte nohami pevne na zemi, potom to chce len trpezlivosť a zaslúžená odmena sa dostaví.

Viac zaujímavých rozhovorov nájdete v aktuálnom magazíne FEMINITY JAR 2018, ktorý je v stánkoch alebo si ho môžete zakúpiť aj online.

Foto:
Profimedia
Zdroj:
MG

Súvisiace články

Diskusia k článku

comments powered by Disqus

Najčítanejšie články

Staň sa fanúšikom

Starostlivosť o seba