IVA JANŽUROVÁ
Známa česká herečka Iva Janžurová 19. mája oslavuje narodeniny, tento rok svoje 68. Diváci ju milujú pre jej vzácny komediálny talent, ale už dávno ich presvedčila, že rovnako dokáže stvárniť aj tragické ženské osudy. Rodáčka z dediny pri českom Pelhřimove sa chcela stať učiteľkou, no počas gymnázia začala recitovať a hrať amatérske divadlo, na prijímacích skúškach na pražskú DAMU je ale najprv neprijali. Okrem divadla jej najväčšiu slávu priniesla televízia a množstvo inscenácií a seriálov, v ktorých sa objavila.
iva,janzurova,osobnosti,profil,isifa,
Pochádza z učiteľskej rodiny a tiež sa chcela stať učiteľkou, prihlásila sa však na DAMU. Monológom z Mrštíkovej Maryše ale prijímaciu komisiu nepresvedčila - vraj pre nedostatok temperamentu. Keď však neskôr videli ako na chodbe "temperamentne" vysvetľuje koncepciu hry jednej z kolegýň, zmenili názor a prijali ju. Iva Janžurová skončila DAMU v roku 1963, rok hrala v libereckom Divadle F. X. Šaldu a potom prešla do pražského Divadla na Vinohradech, kde začala ako Jana z Arcu v dráme Škovránok. Ďalej napríklad hrala v tituloch Tartuffe, Rozmarné leto, Večer trojkráľový, Líštičky, Maškaráda, Medea či Rozhovor v dome Steinovcov. Od roku 1987 je členkou Národného divadla (Zbohom Sokrates, Stoličky, Šťastné dni - Cena A. Radoka 1998 a Cena Thálie 1998, Lucerna, Nebezpečné vzťahy, Paličova dcéra, John Gabriel Borkman, Zo života hmyzu, Mária Stuartovna, Rómeo a Júlia).
Iva Janžurová už vyše 30 rokov vystupuje so svojím životným partnerom Stanislavom Remundom aj v zájazdových predstaveniach súkromného rodinného divadla, kde sa často objavuje i ako spoluautorka uvádzaných hier (Dievča v koberci, Príliš silná káva, Vrátiš sa ku mne po kolenách, Milionárka). Vo filme debutovala v roku 1961 (Hledá se táta!), potom sa objavila vo viacerých menších úlohách, ale rozhodujúca bola pre ňu spolupráca s režisérom Karlom Kachyňom. Zveril jej výrazné dramatické postavy vo filmoch At' žije republika (1966) a Kočár do Vídně (1967), ktoré dodnes patria medzi najlepšie tituly 60. rokov. V tom istom období hrala aj v stále obľúbených komédiách Pension pro svobodné pány (1967) a Svatba jako řemen (1967), v ktorých dokázala, že má i výnimočný komediálny talent. Po nich nasledovali ďalšie populárne komédie ako Světáci (1969), Zabil jsem Einsteina, pánové... (1970), Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970), Slaměný klobouk (1971), Homolka a tobolka (1972), Drahé tety a já (1974), Hodíme se k sobě, miláčku...? (1974), Marečku, podejte mi pero! (1976), Zítra to roztočíme, drahoušku...! (1976), Což takhle dát si špenát (1977), Já to tedy beru, šéfe...! (1977), Jak se točí Rozmarýny (1977), Co je doma, to se počíta, pánové... (1980), Ten svetr si nesvlíkej (1980), Všichni musí být v pyžamu (1984).
Iva Janžurová však popri nich vytvorila aj psychologicky náročné postavy vo filmoch Juraja Herza Petrolejové lampy (1971) a Morgiana (1972). Na Slovensku to bolo zasa v Hanákovej tragikomédii Ja milujem, ty miluješ (1980), ktorú ale zakázali pre údajné oslavovanie škaredosti v živote a do distribúcie sa dostala až po revolúcii. Po roku 1989 sa Iva Janžurová objavila vo filme Žiletky (1990), Co chytneš v žitě (1998 - Český lev za herecký výkon), Ene bene (2000), Výlet (2002 - Český lev za herecký výkon), Čert ví proč (2003), Hrubeš a Mareš jsou kamarádi do deště (2005) a Chyťte doktora (2007). Najväčšiu popularitu priniesla Ive Janžurovej televízia, kde zažiarila v množstve komediálnych scénok, ale aj v inscenáciách a početných seriáloch ako Eliška a její rod (1966), Píseň pro Rudolfa II. (1967), Fantom operety (1970), Dynastie Nováků (1982), Malý pitaval z velkého města (1982), Nemocnice na kraji města (1977), Arabela (1980), Létající Čestmír (1984).
Iva Janžurová bola raz vydatá. Rozviedla sa a už vyše 40 rokov žije s hercom a režisérom Stanislavom Remundom. Má s ním dcéru Sabinu, ktorá je herečkou a Theodoru, ktorá vyštudovala filmový dokument. Teší sa zo štyroch vnúčat a v roku 2000 ju v ankete Lidových novín vyhlásili za najlepšiu českú herečku súčasnosti.
Iva Janžurová už vyše 30 rokov vystupuje so svojím životným partnerom Stanislavom Remundom aj v zájazdových predstaveniach súkromného rodinného divadla, kde sa často objavuje i ako spoluautorka uvádzaných hier (Dievča v koberci, Príliš silná káva, Vrátiš sa ku mne po kolenách, Milionárka). Vo filme debutovala v roku 1961 (Hledá se táta!), potom sa objavila vo viacerých menších úlohách, ale rozhodujúca bola pre ňu spolupráca s režisérom Karlom Kachyňom. Zveril jej výrazné dramatické postavy vo filmoch At' žije republika (1966) a Kočár do Vídně (1967), ktoré dodnes patria medzi najlepšie tituly 60. rokov. V tom istom období hrala aj v stále obľúbených komédiách Pension pro svobodné pány (1967) a Svatba jako řemen (1967), v ktorých dokázala, že má i výnimočný komediálny talent. Po nich nasledovali ďalšie populárne komédie ako Světáci (1969), Zabil jsem Einsteina, pánové... (1970), Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970), Slaměný klobouk (1971), Homolka a tobolka (1972), Drahé tety a já (1974), Hodíme se k sobě, miláčku...? (1974), Marečku, podejte mi pero! (1976), Zítra to roztočíme, drahoušku...! (1976), Což takhle dát si špenát (1977), Já to tedy beru, šéfe...! (1977), Jak se točí Rozmarýny (1977), Co je doma, to se počíta, pánové... (1980), Ten svetr si nesvlíkej (1980), Všichni musí být v pyžamu (1984).
Iva Janžurová však popri nich vytvorila aj psychologicky náročné postavy vo filmoch Juraja Herza Petrolejové lampy (1971) a Morgiana (1972). Na Slovensku to bolo zasa v Hanákovej tragikomédii Ja milujem, ty miluješ (1980), ktorú ale zakázali pre údajné oslavovanie škaredosti v živote a do distribúcie sa dostala až po revolúcii. Po roku 1989 sa Iva Janžurová objavila vo filme Žiletky (1990), Co chytneš v žitě (1998 - Český lev za herecký výkon), Ene bene (2000), Výlet (2002 - Český lev za herecký výkon), Čert ví proč (2003), Hrubeš a Mareš jsou kamarádi do deště (2005) a Chyťte doktora (2007). Najväčšiu popularitu priniesla Ive Janžurovej televízia, kde zažiarila v množstve komediálnych scénok, ale aj v inscenáciách a početných seriáloch ako Eliška a její rod (1966), Píseň pro Rudolfa II. (1967), Fantom operety (1970), Dynastie Nováků (1982), Malý pitaval z velkého města (1982), Nemocnice na kraji města (1977), Arabela (1980), Létající Čestmír (1984).
Iva Janžurová bola raz vydatá. Rozviedla sa a už vyše 40 rokov žije s hercom a režisérom Stanislavom Remundom. Má s ním dcéru Sabinu, ktorá je herečkou a Theodoru, ktorá vyštudovala filmový dokument. Teší sa zo štyroch vnúčat a v roku 2000 ju v ankete Lidových novín vyhlásili za najlepšiu českú herečku súčasnosti.
