COCO CHANEL

Úžasný, živý, premenlivý život Gabrielle Chanel zaznamenáva  neuveriteľný osud počas jedného storočia, už samo osebe búrlivého. „Realita dokáže niekedy ohromiť viac ako nejaký výmysel“, opakujú často filmový producenti. Skutočnosť o Gabrielle Chanel ďaleko prevyšuje všetky nápady scenáristov. Pri Gabrielle Chanel platí „legenda plodí slávu“. Viac ako 40 životopisov sa venuje jej ceste a príbehu. Je to život, zaznamenávajúci 20. storočie plné odvahy, lások, zmätku a rýchlosti. Životopis, ktorý sa číta ako dobrodružný a vzdelávajúci román.

Gabrielle Chanel, ktorá sa narodila 19. augusta 1883 vo veľmi skromných dedinských pomeroch, sa čoskoro stáva sirotou. Zverená do výchovy mníškam sa naučí základy šitia a vo veku 20 rokov je prijatá ako pomocná sila do obchodu s pleteným tovarom. Vyšíva a prišíva, nudí sa a navštevuje koncerty v kaviarňach. Je nápadná svojou pôvabnou postavou a čoskoro sa vrhne na spev, oslavovaná publikom prezývkou “Coco“, ktorá jej už zostane. Objaví ju Étienne Balsan, bohatý majiteľ dostihových koní, ktorý ju zbožňuje. Vďaka nemu objaví svet jazdcov na koňoch, ktorý ju tak inšpiroval, ale takisto spoločenský život dostihov, kde ženy nosia klobúky ako „koláče“. Jej chovanie plné protikladov je pôsobivé. V prostredí Balsana čoskoro stretáva svoju životnú lásku, Artura “Boy“ Capela. Capel ju podporí a poskytne jej v roku 1910 potrebné prostriedky na otvorenie jej prvej dielne modistky na Rue Cambon, v Paríži. Potom je to butik v Deauville, krátko nato v Biarritz a v Cannes. Úspech je rýchly: splatí Boy Capelovi všetko do posledného haliera.
Mladá Chanel je návrhárkou, ktorá nemá páru. Keď sú novinky z jej dielne prístupné americkým časopisom, je to ako blesk z čistého neba. Dobrodružstvo s Boy Capelom v nej prebudilo mužskú energiu, označovanú ako obojpohlavnú, ktorá sa v jej šatníku potom stále vyvíja. Kradne mu nohavice, pyžamá a saká. Milenci mali vždy priamy dopad na jej výtvory: od veľkokniežaťa Dimitrija si vypožičala rubašku, typickú ruskú košeľu, kožuchy, kožušiny a výšivky. Z jachtárskej výstroje vojvodu z Westminsteru si odniesla námornícke tričká, pozlátené gombíky, biele výložky a tvídové vesty.
V roku 1921 uviedla na trh svoj prvý parfém, N° 5, ktorého hlavnými zložkami je májová ruža a jazmín, a prvýkrát zaviedla aldehydy, najväčší úspech parfumérie, aký kto kedy zažil. Marilyn Monroe na otázku, čo má na sebe, keď ide spať, lakonicky odpovedala: „Niekoľko kvapiek N° 5“.  Coco zaviedla štýlový slovník, ktorý je pre ňu vlastný a dopĺňa dokonalosť CHANEL. Je opovážlivý, ale citlivý, ako samotný jej štýl. Malé večerné šaty z roku 1926 predstavujú geniálny kúsok. Ako sama správne poznamenala: „Ženy myslia na všetky farby, ale nenapadne ich neprítomnosť farby. Povedala som, že čierna farba má v sebe všetko. Biela takisto. Obidve sú absolútne krásne. Ide o dokonalý súlad.“
V roku 1932 predstavuje nadšenému Parížu kolekciu šperkov Haute Joaillerie, venovanú platine a diamantu, ktorý je jej obľúbeným kameňom.„Diamant som si vybrala pretože predstavuje najväčšiu hodnotu na najmenší objem,“ vyznala sa Coco. Pohybuje sa na výslní svojej doby: spolupracuje s Cocteauom a Picassom v divadle, je hlavnou finančnou podporou pre Stravinského, Diaghileva, Radigueta a Pierra Reverdyho. Vidíme ju všade, v Benátkach so svojimi priateľkami ako Misia Sert, samozrejme v Paríži v Ritzi, ktorý si zvolila za svoj domov. Ako žena s obchodným duchom nenecháva nič na náhode. Jej názory znejú ako aforizmy: „Ak ste sa aj narodili bez krídel, nebráňte im začať rásť.“ Alebo: „Nemám rada keď sa hovorí o móde CHANEL. CHANEL, to je v prvom rade štýl. Móda sa mení, ale štýl zostáva.“
V roku 1939 zatvára svoj dom Módy. Potom, vo veku 71 rokov sa znovu dostáva na scénu so svojou prehliadkovou akciou dňa 5. februára 1954. Je to druhá revolúcia; na niekoľkých prehliadkach predstavuje tvídový kostým, kabelku 2.55 z prešívanej kože, kaméliu, dvojfarebné topánky... Znovu sa stáva cisárovnou sveta, ktorý si myslel, že sa bez nej zaobíde. Zavádza značku “Pre pánov“, stáva sa držiteľkou Oskara módy v Dallase: “Najvplyvnejšia návrhárka 20. storočia.“ Zmyslom života je pre ňu jej práca, jej lásky a jej štýl. Ničomu nebráni a všetko vzájomne ladí: jej móda je presiaknutá životom,  jej skúsenosťami a objavmi. Šport, ktorému sa venovala, sa prejavil na strihoch a jednoduchosti jej oblečenia. Klenoty, na ktorých pracuje, sú inšpirované jej cestami, stretnutiami, priateľstvami, poverami, venuje sa mnohým veciam a vytvára tak trvanlivé dielo svojej doby. „Počas štvrť storočia som navrhovala módu. Prečo? Pretože som vedela zobraziť moju dobu“, povedala tá, ktorá navždy odišla 10. januára 1971, niekoľko dní pred svojou prehliadkou Haute Couture jar – leto. Svet tak oslavuje najvplyvnejšiu ženu svojho storočia, veľká kniha CHANEL sa však týmto neuzatvorila.