Presunúť na hlavný obsah

ORHAN PAMUK: TŔNISTÁ CESTA ČIERNEJ KNIHY

Zábava

Orhan Pamuk patrí dnes bez pochýb k najznámejším tureckým spisovateľom. Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 2006 dodnes vydal jedenásť románov, z ktorých sa na Slovensko dostalo zatiaľ len šesť titulov. Posledný z nich, román s názvom Čierna kniha, sa do kníhkupectiev dostal iba tento mesiac.

Hlavný hrdina románu Galip si ešte teraz si pamätá, kedy prvýkrát uvidel Rüju. Bolo to šesť mesiacov predtým, ako obaja ochoreli na mumps. Boli ešte deti a mamy ich vozievali k úžine Bospor, pretože v tých časoch sa ešte neverilo zpadnej medicíne, ale liečivej sile prírody.
Všetko, čo mu z Rüje zostalo sú len spomienky na jej tvár zaborenú do vankúša a pokojné nočné výdychy. Teraz zamyslene sedí nad článkami, ktoré napísal jeho brat Dželál, Rüjin prvý manžel a hľadá v nich odpovede. Dúfa, že ak nájde brata, podarí sa mu nájsť aj manželku. Nič však nie je také jednoduché ako na prvý pohľad vyzerá. Aj Galip veľmi skoro zisťuje, že aj tu platí pravidlo: pod lampou je vždy najväčšia tma. Galip sa na svojej ceste za pravdou ocitá v čoraz väčšej neistote. Čím viac sa ponára do Dželálových článkov, tým menej vie, kto vlastne je.
Orhan Pamuk má v literatúre vydobyté svoje miesto. Je prvým tureckým spisovateľom, ktorý sa môže popýšiť Nobelovou cenou za literatúru, a s jeho menom sa spájajú aj rôzne vyhlásenia a škandály. Bol niekoľkokrát obvinený z plagiátorstva, ba dokonca z doslovného citovania niektorých častí iných kníh. On však ďalej vydáva jednen hrubizný román za druhým.
Čierna kniha sa na Slovensko dostáva po takmer dvadsiatich rokoch od jej vydania v Turecku. Podobne ako aj ďalšie Pamukove diela, je románom, v ktorom sa spájajú fakticko-fantastické linky. Jeho rozprávanie je kvetnaté, no veľmi dobre vie, čo prikrášliť pár slovami a čo podať strohejšie. Autor využíva aj techniku vkladania príbehu do príbehu, čím sa dej síce vrství, ale trochu spomaľuje. Čitateľa však posúva nenútene dopredu.
Kniha je rozdelená na dve časti, spolu má 36 kapitol. Každú z nich uvádza mottom a to aj napriek tomu, že hneď prvá kapitola sa začína mottom od Adliho: „Nikdy nepoužívaj mottá – zabíjajú v diele tajomnosť!“
Pamuk ich však používa. A používa aj synonymá, a rôzne znamenia a odkazy, ktoré majú hlavnému hrdinovi odhaliť cestu, po ktorej sa má vydať. Pozornému čitateľovi neuniknú motívy z iných kníh, no nebuďte zbytočne rozčarovaní – ľahko by sa vám mohlo stať, že sa v spleti odkazov, podobne ako Galip, začnete strácať. Čierna kniha ponúka náročnejšiemu čitateľovi množstvo cenných (možno aj objavných) zamyslení na ceste za „osvietením“, konfrontuje západný a východný svet a príjemne odtrhne od všedných povinností.