Presunúť na hlavný obsah

DUŠAN JURKOVIČ S ODKAZOM V PRÍTOMNOSTI

Zábava

Tvorba Dušana Jurkoviča sa ešte aj teraz po dlhých rokoch po jeho smrti objavuje v publikáciách zameraných na súčasný dizajn a architektúru a právom. Ako odkaz jeho práce, talentu a snahy hľadať nové a tvorivé princípy v architektúre sa každoročne udeľuje cena Dušana Jurkoviča za architektonický alebo urbanistický počin v rámci tvorby na Slovensku v zastúpení Spolku architektov Slovenska.

Prvýkrát sa táto cena udelila v roku 1964 Martinovi Kusému za Strojnícku fakultu v Bratislave. V roku 2002 ju získal Ivan Matušík za dom Elipsion pri Slnečných jazerách v Senci, v roku 2005 Michal Gaj st. a Martin Repický za Hospic Sv. Alžbety v Ľubnici. V súčasnosti sa touto cenou môže pýšiť stavba roku 2009 a to Digital Park na Einsteinovej ulici v Bratislave, ktorú si skupina Penta prevzala 23. novembra v Primaciálnom paláci v Bratislave. Autorom tohto konceptu je pražské štúdio Cigler Marani Architects. Pre mňa osobne má udelenie tejto ceny obrovskú hodnotu vo viacerých rovinách. Predovšetkým preto, že slovenská architektúra bola zrejme duchovným dôvodom môjho rozhodnutia stať sa architektom. Vždy som ju považoval za koncepčne veľmi odvážnu a o to je toto ocenenie cennejšie. Vážim si tiež možnosť pracovať pre vnímavého investora, bez čoho kvalitná architektúra nemôže vzniknúť.
A v neposlednom rade je pre mňa tiež veľmi významná prestíž samotnej Ceny Dušana Jurkoviča, ktorá siaha až za hranice Slovenska“, uviedol Jakub Cigler, partner spoločnosti Cigler Marani Architects. Dušan Jurkovič výrazne formoval názor na modernú architektúru sviežim konceptom, použitím zaujímavých konštrukcií, materiálov a farebnosti. Pôvodom Slovák väčšinu svojho tvorivého života strávil pobytom v Čechách. Je známy hlavne svojou rannou tvorbou – súborom hotelov na Pustevnách z roku 1897 a súborom kúpeľných stavieb v Luhačoviciach, na ktorých pracoval v rokoch 1901-1914, kde cítiť jasný odkaz na ľudovú architektúru a prvky ľudového umenia. Avšak nesmieme zabudnúť aj na slovenskú časť jeho tvorby – Mohyla na Bradle (1925), ale aj stanice lanových dráh na Lomnický štít (1936-1937) či sanatórium Dr. Karola Kocha v Bratislave (1929). Cena Dušana Jurkoviča každoročne dokazuje, že architektúra na Slovensku je na vysokej úrovni, len sa nesmie báť vystúpiť zo šedi konvenčnosti a zaužívaných princípov a ísť si vlastnou cestou rovnako ako sám Dušan Jurkovič v minulosti.