Hotelová pýcha Marakéša

Svoj názov získal hotel po princovi Mamounovi. V 18. storočí dostal od svojho otca, marockého kráľa, oázu, ktorej záhrady pomenoval svojím menom. Práve nimi je dnes hotel La Mamounia obklopený. Postavili ho v roku 1923 a neuveriteľná fúzia štýlov z neho nadlho urobila majstrovské dielo, akému sa vyrovnalo len niekoľko ďalších marockých stavieb.

Pri nedávnej renovácii, ktorá mimochodom trvala tri roky, sa mimoriadne dbalo na zachovanie jeho pôvodnej krásy. Pod vedením francúzskeho dizajnéra Jacquesa Garciu a podľa fotografií pôvodnej stavby sa za pomoci marakéšskych remeselníkov a umelcov podarilo urobiť z La Mamounia oslavu tradičných marockých majstrov. Nádherné drevorezby, štukatúry a obklady v 207 izbách a suitách majú však silnú konkurenciu: výhľad do prekrásnch záhrad a na hradby z 12. storočia, ktoré patria do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ale aj inak v hoteli očakávajte len to najlepšie. Spa sú obrovské a ich prevádzkovatelia hrdo tvrdia, že v Európe nemajú konkurenta a v USA je ich možno desať. V hotelových reštauráciách ponúkajú menu vytvorené dvoma šéfkuchármi, z ktorých každý vlastní reštauráciu  ocenenú dvoma Michelinovými hviezdami. Voda v plaveckom bazéne sa filtruje za pomoci ozónu a relaxovať pri ňom môžete s pohľadom na sochy, mozaiky a drevorezby. A napríklad také kúpeľňové produkty sa vyrábajú špeciálne pre La Mamounia, a to s vôňou, ktorú exkluzívne pre hotel vytvorila Olivia Giacobetti, jedna z najvýznamenších parfumériek na svete.

Spomínaný Winston Churchill zanechal v La Mamounia nielen spomienky. Pomenovali po ňom aj bar zdobený čierno-bielymi fotografiami a koženými sedačkami. Kým sa v hoteli spustila posledná renovácia, mohli ho navštevovať aj tí turisti, pre ktorých tu bolo ubytovanie príliš drahé - stačilo si objednať šálku čaju. Dnes je hotel voči obdivovateľom ústretový trochu iným spôsobom: Musíte si objednať stôl v niektorej z reštaurácií. Alebo jednoducho zostaňte na noc. Jedna vás vyjde od od 776 do 10 350 dolárov.