Citových upírov sa treba zbaviť!

S Adamom ma zoznámila kamarátka cez známu sociálnu sieť. Nastali dva mesiace veľmi intenzívnej, dennodenej komunikácie. V tej dobe by som sa citovo naviazala asi na každého muža prejavujúceho mi trošku viac náklonnosti ako je bežné. Bolo len otázkou času, kým tomu  úplne podľahnem.

 

Stretnutie prvé

V piatok večer sme boli s onou kamarátkou na drinku. Tam som ho stretla po prvý raz. Nebola som očarená, ale jeho humor ma dostal. A zaľúbila som sa ešte viac. Nad ránom sme skončili u neho. Uvarili sme si špagety, vypili fľašu vína a dlho sa rozprávali. Po ceste domov som sa vznášala. 

 

Stretnutie druhé

Nasledujúce dni komunikácia prebiehala tak ako predtým, no ja som ho chcela vidieť. Chýbal mi. Stretnutie prišlo o dva týždne neskôr, z mojej iniciatívy. Mala som pracovnú večeru a Adam mi napísal že na mňa myslí. Ja ako zhypnotizovaná, odpísala som mu, či môžem prísť, zavolala si taxík a odišla z reštaurácie. O pol hodinu neskôr, najšťastnejšia na svete, som už bola s ním.

 

Viac som ho nevidela

Ten večer som ho videla posledný krát. Už je tomu rok. Rok, počas ktorého si každodenne píšeme. No nestretávame  sa, nemáme na seba šťastie. Napriek tomu, že nás delí len 20 minútová cesta autom a máme spoločných známych. Je to osud? Ja som „rande“ navrhla niekoľkokrát. On to vždy uhral do autu. Na jeseň sa nám to takmer podarilo. Bohužiaľ si to rozmyslel v poslednej chvíli a keď som vystupovala na dohovorenom mieste z auta, už som ho len videla prejsť na motorke okolo. To bola posledná kvapka. Bola som psychicky vyčerpaná, nešťastná, nechápala som to a zaprisahala  sa, že už nikdy viac .. Omyl. Tam nebola logika, ale láska.

 

Za ten spomínaný rok ma Adam niekoľkokrát urazil, ponížil, oklamal. Ja, racionálne zmýšľajúca žena, ktorá si nenechá skákať po hlave, som mu to vždy odpustila. Jediný človek, ktorý si so mnou mohol robiť čo chcel. Tisíc krát som si kládla otázky: Prečo neviem spraviť hrubú čiaru? Prečo sa neviem odpútať? Prečo ma nenechá žiť? Prečo mi každý deň píše, ale nechce ma vidieť? Na 99% som si uvedomovala, že so mnou byť nechce, ale to 1% nádeje ma pri ňom držalo a nútilo ma vo vnútri sa týrať.

 

Také hlúpe až pravdivé?

Pred pár dňami dávali film s Olivierom Martinezom, ktorého mi Adam pripomína. Spomenula som mu to a on mi dal v nejakom zvláštnom afekte konečne odpoveď na moje otázky. Dôvod, prečo sa so mnou rok nechcel stretnúť mi vysvetlil nasledovne: Videla som ho len dva krát, z toho jeden krát pripitá a raz úplne po tme. Mám vraj utkvelú predstavu o tom, že je sexi a príťažlivý. Jemu to robí dobre a vie, že keby som sa s ním stretla za bežných okolností, budem sklamaná. Ja, také pekné dievča. A on ma nechce stratiť, pretože ma má rád. Najhlúpejšia výhovorka na svete alebo pravda? Zvolila som si druhú možnosť a s ňou i tú pomyselnú facku, ktorú som už potrebovala dostať. 

 

Prestať sa obviňovať je oslobodzujúce

Uvedomila som si, že je to človek, ktorý sa navonok prezentuje ako okázalá vyrovnanosť, no v skutočnosti ide o zakomplexovanú osobu a  vampíra, ktorý svoj citový status meniť nemieni. Po roku som sa prestala trápiť výčitkami, že preňho nie som dosť dobrá a k definitívnej bodke mi stačí už len zmeniť si telefónne číslo. Ale to by bolo veľmi jednoduché. A mňa jednoduché veci nebavia...