I. ViceMiss o Art Film Feste
Ráno sedím na svojom obvyklom mieste v Press centre. Obzerám sa okolo seba. Novinári ťukajú písmenká do Wordu, sťahujú fotografie z aparátu alebo telefonicky dohadujú rozhovory s Jakubiskom, Carrierom, či s Lasicom. V žalúdku má sotva niekto z nich raňajky. Iste im tam leží iba káva alebo energetický nápoj. Poznám to podľa papierových pohárikov a plechoviek stojacich pri ich otvorených notebookoch.
Dušana Lukáčová
Pozriem pred seba. Do očí mi svieti preklep z nepozornosti. Pri písaní filmových tipov sa mi podarilo vynechať dve medzery, a tak mi vzniklo asi 10 slabičné slovo. Ktovie aké posolstvo by mal tento môj dlhokánsky neologizmus pre čitateľov festivalového denníka. Pohľad stáčam smerom doprava. Pri notebooku sa mi vyníma jedna prázdna a jedna načatá plechovka energetického nápoja. Zalovím v pamäti, či som raňajkovala. Nie, nestihla som. Ale páči sa mi to. Pretože aspoň na základe toho sa začínam podobať na profesionálneho festivalového novinára ;).
Či sa naňho podobám aj mojou prácou, zatiaľ ťažko povedať. Hlavne ak si spomeniem, že som dnes ako nosnú otázku do ankety jednému z organizátorov položila: Ako sa máte?
Alebo tiež na to, ako vyzeral môj prvý rozhovor na tomto festivale. Dostala som diktafón do ruky, zároveň aj pokyny na jeho používanie. Po preskúšaní, či jeho ovládanie zvládnem, som sa vydala na cestu za mojou respondentkou. Došla som na miesto a zistila, že sa mi podarilo nahrať celú osemnásť minútovú cestu. A tak som sa mohla s vervou pustiť do nahrávania, tentokrát rozhovoru, na takmer vybitý prístroj.
Asi nikto neuverí ale všetko nakoniec dopadlo dobre. Denníky vyšli každý deň a dostali sa do nich aj moje príspevky :).
Áno na filmovom festivale v Press centre sa písalo od rána do večera. Ale pozreli sme si tu naozaj úžasné filmy, zúčastnili sa tlačových konferencií, rozprávali sa so zaujímavými ľuďmi, ženy upadávali do ,,zamilovania“ s charizmatickými režisérmi a scenáristami svetového rozmeru, červenali sa a lapali po dychu, keď okolo nich prechádzali v odstupe jedného kroku a ja ako mladá žurnalistka som nabrala veľa, veľa skúseností.
