Erotický román: DIVOKÁ KARTA: pokračovanie...

Sabella celý večer napínala uši. Nemohla sa dočkať, kedy začuje známy zvuk motorky. Neustále chodila k oknu a dívala sa na cestu. Keď ho konečne počula prichádzať, takmer vyletela z kože.

Bola presne polnoc.

Chodila nepokojne po obývačke a každú chvíľu nazerala do tmy smerom na garáž, ale v byte nad ňou sa žiadne svetlo nerozsvietilo. Čo asi prinúti človeka nerozsvietiť, keď dorazí uprostred noci domov?

Nedokázala si vysvetliť, prečo je taká nervózna. Čím viac upierala pohľad na garáž, tým silnejšie bolo jej nutkanie vyraziť za ním.

Problém so sexom sa vyriešil, nahovárala si. Rozdala si to s ním, takže by teraz mala mať pokoj. Lenže pokoj nemala  ani náhodou a príčinou jej nepokoja rozhodne nebol iba sex. V hlave jej hučalo ako v úli. Stále tá istá pesnička. Choď za ním. Choď za ním. Presvedč sa, či je v poriadku.

Dočerta, veď  nie je malý chlapec, nepotrebuje opatrovateľku.

Má tridsaťtri rokov.

Zarazila sa a pritisla si dlane na brucho. Preboha, veď sa narodil v tom istom roku ako jej manžel.

Nie, povedala si, nepôjdem dole za ním a ani sa s ním znova nevyspím. Minútu nato si už zaväzovala šnúrky na  teniskách.

Bola jedna hodina ráno. Chcela mu iba pripomenúť to, čo predchádzajúci deň povedala do očí Rorymu. Nebol to jeho servis, tak by sa mal podľa toho správať. Chcela sa s ním porozprávať o jeho správaní v súkromí. Nechcela, aby ktokoľvek ďalší videl iskry, ktoré medzi nimi lietali, ani vzrušenie, ktoré v jeho blízkosti nedokázala skrývať.

Vyhrabala z kabelky kľúče od auta a oblečená iba v tenkom dlhom tričku bez rukávov a tenkých šortkách vybehla z domu. Za pár minút zaparkovala svoje auto na malom parkovisku za servisom.

V ruke zvierala náhradný kľúč od bytu. Nemala by k nemu vpadnúť len tak bez ohlásenia, ale nohy už ju viedli po schodoch na terasu. Čo ak  si domov priviedol  nejakú ženu a teraz si to s ňou pekne rozdáva? Alebo ak ho zastihne v sprche? V hlave sa jej rojila jedna predstava za druhou, no  žiadna ju nezastavila. Strčila kľúč do dverí a otvorila, no len čo vošla, ktosi ju  vtiahol do tmy, pritisol o stenu a zaplesol za ňou dvere.

Tá mocná ruka, ktorá ju držala pod krkom, patrila Noahovi. Neónovomodré oči mu svietili ako dravej šelme  pred útokom.

„Rada riskuješ život?“ spýtal sa jej tichým hlasom. Bol tak blízko, cítila jeho dych a jeho mocné, svalnaté telo, na ktorom nemal skoro nič. „Zneuctiť svoju manželskú posteľ mi nedovolíš, ale  vkradneš sa ku mne o jednej v noci akoby nič?“

Z jeho drsného hlasu jej naskočili zimomriavky.

Odtiahol ruku z jej hrdla, ale nepustil ju. Chytil ju pevne za boky a prudko si ju  pritiahol  k sebe.

Teraz si už bola istá, že je úplne nahý. Nahý a vzrušený.  Jeho prenikavé oči ju spaľovali lačným pohľadom.

„Musíme sa porozprávať.“ Vzoprela sa mu, ale len čo sa dotkla jeho pliec, zarazila sa.

Na dlaniach pocítila lepkavú krv.

„Ty si zranený.“ Behala očami z jedného pleca na druhé. „Noah, čo sa stalo?“

„To počká!“ zavrčal.

„Čo tým myslíš, že to...“ Počká.

Viac už povedať nestihla. Prisal sa na jej ústa ako magnet, obtieral o ne svoje pery a vzrušene pritom vzdychal.

Mala pocit, že jej srdce vyskočí z tela.

Na okamih sa odtiahla. Nebolo to ľahké, ale potrebovala sa nadýchnuť.

„Ukáž,  pozriem sa na to.“

„Neskôr.“ Znova ju umlčal ďalším divokým bozkom.

Sabella sa rozochvela vzrušením. Vedela, že klame samu seba, keď si ešte pred chvíľou nahovárala, že sem k nemu zaskočí iba na pár slov. Nechcela sa s ním rozprávať. Prišla kvôli tomuto.

„Pozri, čo máš na sebe,“ zavrčal a prešiel jej perami najprv po brade a potom po líci. „Kratučké šortky. Voľné tričko.“ A pod ním žiadna podprsenka. Zavše spávala takto oblečená. Hodváb bol pohodlný a tenký. Až príliš tenký, pretože jeho horúca dlaň ju privádzala do šialenstva.

„Krvácaš,“ vzdychla.

„Na to sa vykašli.“

„Noah...“

„Bože, to je ono, takto vyslovuj moje meno,“ zachrapčal. „Povedz mi, Sabella, povedz, po čom túžiš. Chceš, aby som bol k tebe znova drsný? 

Zalapala po dychu. Na dlani cítila jeho krv. .

„Noah, vykrvácaš.“ Zažmurkala. Snažila si zachovať aspoň trocha triezveho rozumu. Nechcela mať v posteli mŕtveho automechanika.

„Nič to nie je. Ver mi. Iba malé škrabnutie.“ Prešiel jej zubami po brade. Od vzrušenia  sa zachvela. Mala pocit, ako by jej telo dostávalo jemné dávky elektrického prúdu.

„Je to viac než škrabnutie,“ zastonala.

Zreteľne nahmatala hlbokú reznú ranu, z ktorej tiekla krv.

„Môžeš mi to obviazať,“ povedal  hlbokým hlasom. „Neskôr.“

„Noah.“ Vyslovila jeho meno jedným dychom.

„Si vzrušená, Sabella. Povedz mi, že ma chceš. Požiadaj ma, aby som ťa pomiloval.“

Sotva lapala dych. Jediné, na čo v tej chvíli dokázala myslieť, bolo jeho telo. Túžila po tom, aby sa jej dotýkal. 

„Chcem, aby si mi  znovu vyfajčila.“

Svojou priamočiarosťou a vulgárnosťou ju šokoval. „Chcem sa pozerať, ako mi to robíš, chcem cítiť tvoje pery.

Sabella sa celá  chvela. Krvácal, bol vážne zranený, mala by sa viac sústrediť na to, aby ho prinútila ľahnúť si a dovoliť jej ošetriť mu rany, a nie na jeho prst, ktorý ju tak obšťastňoval.

„Povedz mi to,“ zašepkal jej nežne do ucha. „Povedz, že to chceš. “

To azda nemyslí vážne!

Uhryzol ju do ucha a pritisol sa tesnejšie k jej boku. „Stačí mi, keď budem počuť  tvoj sladký hlas.“

Prebehol jej jazykom okolo ucha.

„Toto je šialené,“ zastonala.

„Povedz mi, že ťa to rozpaľuje,“ žiadal ju. Jeho ťažký drsný dych pretínal ticho noci ako britva. 

„Ach, Noah, rozpaľuje ma to.“ Cítila, ako ho vo vnútri zviera, ako sa jej svalstvo  napína, ako ju zaplavuje horúčava. Jeho slová pôsobili ako magické zaklínadlo.

Začal do nej narážať  ešte drsnejšie.

„Prikáž mi, aby som v tebe rozpálil oheň, Sabella.“

„Rozpáľ vo mne oheň!,“ zastonala nedočkavo. „Prosím.“

„To nestačí, Sabella.“ Jeho zachrípnutý hlas ju dráždil do nepríčetnosti. „Pros naliehavejšie.“

Vykríkla. Bolo to celé príliš hriešne. Príliš hriešne a príliš dráždivé, aby tomu dokázala odolať.

Kričala od rozkoše.

„Neprestávaj,“ šepla náhle.

„Vyzleč si tričko,“ prikázal jej. Zľahka sa od nej trochu odtiahol a ona zodvihla zrak a pozrela mu do očí. Horeli divokým plameňom. „Vyzleč si ho. Chcem vidieť tvoje bradavky.“

„Noah...“

„Počula si ma, chcem vidieť  tvoje sladké ružovučké bradavky. Tak si to prekliate tričko daj okamžite dole,“ prikázal jej prísnym tónom. Nebránila sa. Naopak, jeho drsný prístup ju ešte viac vzrušoval.

Rozochvenými rukami chytila lem trička, rýchlo si ho pretiahla cez hlavu a odhodila na zem.

„Ruky nechaj hore,“ vyzval ju, len čo ich spustila k pleciam. „Pekne hore.“ Jednou rukou jej chytil obe zápästia a priklincoval ich k stene. „Poslušné dievča. Takto sa mi to páči.“ 

„Prečo to robíš?“ zastonala.

„Pretože ťa chcem celú. Úplne celú, , Sabella.“

Strhla sa.

„Chceš to, zlato?“

„.  Prahla po tom, aby sa jej dotýkal perami všade a aby sa ona dotýkala rovnakým spôsobom všade jeho. Chcela zažiť všetko to, o čom jej šepkal do ucha.

Strhla sa, keď si vzal jej bradavku lačne do  úst. Telom jej prebehla ďalšia elektrizujúca vlna. Vypla  hruď. 

Noah sa načisto prestal ovládať, moc nad ním prevzali jeho pudy. 

Predstavoval si Sabellu vo svojom náručí. Rozpálenú, divokú, šepkajúcu mu do ucha svoje tajné priania. Predstavoval si ju, ako sa dožaduje drsného sexu. Ako ho necháva robiť s ňou všetko to, po čom prahol, keď mal v sebe to prekliate Fuentesovo afrodiziakum.

A teraz ju mal pred sebou. Zvíjala sa pred ním od rozkoše a on bol z nej načisto hotový. 

Sabella bola v porovnaní s ním stelesnená krehkosť, dráždivo zvýraznená rozkošnými krivkami, a tá pevná vôľa, ktorú v nej vypozoroval, ho iba ešte viac vzrušovala.

„Noah, ja to dráždenie nevydržím,“ zastonala mu do ucha. „Prosím, už ma dlhšie nenapínaj.“

Chcel počuť niečo iné. Neprestával sa pohrávať jazykom s jej bradavkou. Chcel počuť, ako sa jej hlas láme  žiadostivosťou a zmyselnosťou, ako prosí a zúfalo sa dožaduje divokého sexu.

„Povedz mi, ako ti to mám urobiť.“ Zľahka sa jej zahryzol do ňadra. „Povedz mi, ako to chceš.“

„Tvrdo,“ prudko vydýchla. „Chcem to poriadne tvrdo.“

„Tu? O stenu?“

„Božemôj, kdekoľvek,“ skuvíňala. „ „Myslíš, že už si  dostatočne pripravená?“ Pobozkal ju na plece a jemne ju naň uhryzol. „Ja myslím, že ešte nie.“

Túžil dostať viac. Túžil po drsných slovách.  Chcel ju rozpáliť tak, aby zabudla, kto vlastne je. Chcel z nej vyhnať všetky spomienky na to, ako sa s ňou kedysi miloval, aby jej myseľ i telo ovládala iba čistá vášeň.

„Som už dostatočne pripravená!“ zastonala.

„Vážne?“ Voľnou rukou ju objal okolo bokov, zodvihol  a preniesol rýchlym krokom doprostred kuchyne. Tam ju posadil na kraj stola a kľakol si medzi jej stehná. „Myslím, že to ešte stále nie je ono. Trochu ti s tým pomôžem.“