Koniec Ivety Radičovej?
Vláda Ivety Radičovej padla pri hlasovaní o zvýšení záruk v eurovale. V parlamente nezískala dôveru poslancov, za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo len 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo 76 hlasov. Prvá slovenská premiérka má tak svoje dni vo funkcii zrátané.
Iveta Radičová
Iveta Radičová sa počas dňa snažila poslancov presvedčiť dokonca aj prosbami, keď povedala: „Ja vás prosím, dôverujte tejto vláde, že narába zodpovedne s verejnými financiami, dôverujte tejto vláde, že nezneužije ani na sekundu ťažko zarobené peniažky daňových poplatníkov, a dôverujte tejto vláde, že záujem a dôveryhodnosť SR je to najcennejšie čo viem, čo mám a čo ponúkam. Prosím vás!“.
No ani to prvú premiérku v histórii Slovenska nezachránilo. Poslanci napokon za euroval a dôveru vlády nezahlasovali a tak vláda končí. Iveta Radičová podľa jej slov berie na seba časť zodpovednosti, že nedokázala dohodnúť kompromis s koaličným partnerom pre euroval, ale dodala, že na kompromis musia byť dvaja. Zároveň na brífingu poďakovala poslancom a koaličným partnerom.
O vlastnom osude v politike Radičová nechcela špekulovať. „Ja si svoju mieru zodpovednosti plne uvedomujem a na rozdiel od iných politikov tak aj konám. A ak dovolíte, ďalšie kroky ponechajte na mojom slobodnom rozhodnutí,“ povedala novinárom. Radičová sa v minulom volebnom období vzdala poslaneckého mandátu po tom, čo v parlamente hlasovala za stranícku kolegyňu Tatianu Rosovú.
Iveta Radičová pred nástupom na premiérsky post učila na vysokej škole, bola riaditeľkou nadácie, ako hosťujúca profesorka pôsobila na univerzitách v USA, vo Veľkej Británii, vo Švédsku, Fínsku, v Rakúsku či Oxforde. Stala sa riaditeľkou Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Bola poradkyňou niekoľkých ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovala na reforme sociálneho systému. V rokoch 2005-2006 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny.
Na stránke vlády sa o nej dočítate napríklad aj to, že rozlišuje formálne a prirodzené autority. „Je úžasné, keď je to tá istá osoba. Niekedy sa to podarí. Stelesnením takéhoto človeka pre mňa bol a je môj profesor na vysokej škole pán Alexander Hirner. Ďalšou takouto osobnosťou je dekan v Oxforde, pán Ralf Dahrendorf. Je ešte mnoho ľudí, ktorí mi prekrížili životnú a profesionálnu trasu a ktorých mám dôvod vážiť si. Títo dvaja však majú u mňa, popri mojich rodičoch a starých rodičoch, výsadné postavenie. Na absolútne prvom mieste však neohrozene ostáva moja skvelá mama.“
