Szidi Tobias a Peter Lipovský: Stvárnili vzájomnú lásku

Szidi, Peter píše texty k vašim šansónom. Cítite sa dobre vo všetkom, čo vám „ušije na mieru“?
Szidi: Príbehy, ktoré Peter píše, sú naše spoločné. Niektoré sú trebárs len jeho, ale zdieľame tie pocity spolu. Texty odkazujú na to, čo práve spoločne prežívame, alebo sme prežili. Vždy, keď mi dá do ruky nový text, som veľmi šťastná.

Peter, ako vznikajú vaše texty? Vstupuje vám Szidi niekedy do písania?
Peter: Szidi ovplyvňuje texty ešte predtým, než sú napísané, a to je zásadné. Snažím sa vždy trafiť do nejakej emócie, ktorú obaja zdieľame.

Peter pre vás napísal aj scenár k filmu Marhuľový ostrov, ktorý mal nedávno premiéru…
Szidi: Moja postava sa volá Babika. Je to milujúca žena, s ktorou sa život pekne zahráva. Napriek tomu, že na konci ostane sama, nádej ostáva. Vždy je čoho sa chytiť. V tom je Petrova poézia, napíše niečo strašne smutné, v čom je mnoho tvrdosti, a vedľa toho je vždy jemnosť a neha, a nádej. Film bol pre nás popri hudbe ďalšou spoluprácou.

Koľko času spolu trávite? Chodí Peter napríklad na vaše koncerty?
Peter: Sme spolu strašne málo, takže sme si vzácni a užívame si každú spoločnú chvíľu.
Szidi: Peter na moje koncerty nechodí. Jeho nervozita ma znervózňuje ešte viac než tá moja.

Nedávno ste spoločne navrhli dizajn hrnčekov pre Jacobs Krönung. Čo vás k tomu inšpirovalo?
Peter: Obaja milujeme kávu, sme silní kofeinisti, takže sa nám nápad navrhnúť si vlastné hrnčeky na kávu hneď zapáčil. Je to pre nás zároveň ďalšia vec, ktorú môžeme robiť spoločne.

Kto prišiel s návrhom hrnčekov ako prvý? Má text na hrnčeku na svedomí Peter (ako textár), alebo ste si každý na svoj hrnček napísali „to svoje“?
Szidi: Nápad bol spoločný. Ja som namaľovala kvetinky, ktoré inak kreslím úplne všade. Peter pripojil text dvoch piesní, ktoré pre mňa zložil. Text je česko-slovenský, na každom hrnčeku sa objaví verš v jednom z týchto jazykov. Verím, že sa ľuďom budú páčiť.

Ako vyzerá typické ráno u vás doma? Máte pri deťoch čas si ráno spoločne vychutnať šálku kávy?
Szidi: Ranné vstávanie bez dobrej kávy si naozaj nevieme predstaviť. Aj keď máme rozdielny rytmus, ja spím dlhšie a Peter vstáva skoro, obaja štartujeme deň s voňavou kávou. Ranná káva spúšťa môj myšlienkový stroj, až keď ju vypijem, som schopná organizovať seba aj rodinu.

Chodíte niekedy trebárs do kaviarne?
Szidi: Do kaviarní chodíme radi. Keď je čas, je nám potešením vychutnať si kvalitnú kávu v príjemnom prostredí.

Ako najradšej trávite spoločné chvíle?
Szidi: Najradšej sme doma s deťmi. Žijeme na dedine, čo nám úplne vyhovuje, keďže máme radi záhradu a prírodu. Keď je čas, Peter veľa a dobre varí. Je výborný kuchár.
Peter: Do spoločnosti veľmi nechodíme, naozaj je nám najlepšie doma na záhrade, máme zasiatu mrkvu, petržlen, jabĺčka, všetko možné. Niekedy sa ale vyberieme aj do mesta na nejaký pekný film.

Pamätáte sa ešte na moment, keď ste si uvedomili, že patríte k sebe?
Peter: Mne to došlo na takom malom ostrovčeku na Dunaji, ktorý má asi päťdesiat metrov štvorcových, kde som sa bol na pár dní schovať. Szidi mala za mnou prísť, a neprišla. Hrozne mi tam chýbala.

Vaše piesne sú plné citu a pozitívnej energie. Kde ju čerpáte?
Szidi: Možno to bude znieť nadnesene, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že som dostala nejaký dar, aby som mohla robiť to, čo robím. V tom asi pramení moja energia. Inak keď som unavená, dobíja ma Peter, deti a domov.
Peter: Ja to mám podobne ako Szidi, ale niekedy mám také úlety, že odídem od rodiny na dva dni niekam do prírody na Dunajské rameno, kde sa zložím pokojne aj bez spacáku.