Muži nezvládajú smrteľné choroby partneriek

Diagnóza rakoviny u jedného z partnerov akiste poriadne zamáva s každým vzťahom. Pokiaľ je pacientkou žena, má bohužiaľ 6-násobne vyššiu pravdepodobnosť, že ju partner opustí. Ak máme byť presní, až 21% manželstiev chorých žien sa rozpadne, pričom pri obrátenom scenári sú to len tri percentá.

 

Hrdinovia vo filmoch?

 

Nedávno bežal na televíznych obrazovkách film, v ktorom hlavnej predstaviteľke diagnistifikovali lekári rakovinu prsníka. Napriek jeho neskoršej amputácii, chemoterapii, ustavičným stavom nevoľnosti, únave a vypadaným vlasom mala po boku milujúceho manžela, ktorý ju ani v tých najťažších chvíľach neopustil. Ba práve naopak. Držal jej hlavu nad záchodovou misou, keď už od vyčerpania nevládala, ošetroval jazvy po odrezanom prsníku, umýval slabé a vychudnuté telo. I v reálnom živote celkom určite existujú muži, pre ktorých je obdobná starostlivosť o svoju chorú polovičku samozrejmosťou. Bohužiaľ, štatistiky a vedecké výskumy nedávno poukázali na zarážajúci fakt. Nemálo mužov dané povinnosti nezvládne a od chorej partnerky odíde.

 

Čo na to odborníci?

 

Podľa kompetentných sa tak deje kvôli pocitu zodpovednosti, ktorý máme v sebe silnejšie zakorenený práve my. Cítime potrebu postarať sa o partnera, rodinu, domov a sme schopné dlhšie tento neľahký kolotoč povinností zvládať. Napriek tomu občas svojou prehnanou starostlivosťou vzbudzujeme v partnerovi pocit bezvýznamnosti a zbytočnej príťaže.

U chlapov, naopak, víťazí pud sebazáchovy, radiaci im stanovište problémov čo najskôr opustiť. Cítia sa bezbranní, nevedia, ako partnerke pomôcť a upínajú sa k práci. O traume mlčia a neuvedomujú si, že pre ženu je prítomnosť milovaného partnera priam nevyhnutná.

 

Obdobie po liečbe

 

Paradoxom ostáva, že pokiaľ je jeden z dvojice chorý, partner pri ňom zväčša ostáva. Podľa odborníkov je najzaťažkávajúcou skúškou práve obdobie po ukončení liečby. Zdravý proťajšok totiž od bývalého onkologického pacienta očakáva rýchly návrat do každodenného života. Ten však potrebuje istý čas na rekonvalescenciu tak po psychickej, ako i fyzickej stránke. Vzniká vzájomný nesúlad, neraz ústiaci až do rozchodu.

 

Aké môžu byť následky?

 

Lekári i psychológovia zhodne tvrdia, že samotné ochorenie sa nikdy netýka len daného pacienta. Smutná diagnóza ovplyvní fungovanie celej rodiny. Zanecháva stopy nielen na psychike zúčastnených, ale spôsobuje i absenciu jedného príjmu, a teda možné finančné ťažkosti. Priťažujúcim faktorom býva taktiež samota. Opustený človek stráca motiváciu a chuť bojovať. Začne sa opúšťať, čím rapídne narastá počet nutných hospitalizácii. Mnoho chorých ľudí pod vplyvom týchto udalostí svoju liečbu napokon ani nedokončí.