Chronický zápal štítnej žľazy trápi najmä ženy
Imunologicky podmienených ochorení pribúda. Popri rôznych typoch alergií stúpa aj počet autoimunitných ochorení, z ktorých medzi najfrekventovanejšie patria práve ochorenia štítnej žľazy.
Podľa endokrinológov ide o novú "epidémiu", ktorá postihuje aj mladých ľudí - prevažne ženy. Najčastejšie trpia chronickým zápalom, ktorý postupne vedie ku nedostatočnej tvorbe hormónov štítnej žľazy, ku zníženiu jej činnosti.
V minulosti bolo Slovensko krajinou s masívnym výskytom chorobného zväčšenia štítnej žľazy - strumy. Príčinou tohto faktu bol nedostatočný príjem jódu, stopového prvku nevyhnutného na to, aby štítna žľaza mohla produkovať svoje hormóny. Hormóny štítnej žľazy majú vplyv na všetky orgánové systémy. Sú potrebné pre normálnu funkciu väčšiny, ak nie všetkých tkanív organizmu.
V roku 1951 sa postupne zaviedla jodizácia kuchynskej soli a vďaka tomuto opatreniu u nás vymizla tzv. endemická (oblastná) struma postihujúca veľkú časť populácie (viac ako 10 %) a s ňou súvisiace ťažké neuropsychické poškodenia. Išlo teda o chorobu z nedostatku jódu. Dnes sa do popredia dostávajú iné ochorenia štítnej žľazy. Ide najmä o jej chronický autoimunitný zápal. Zákerný je v tom, že spočiatku sa výrazne neprejavuje, lenže časom štítnu žľazu natoľko poškodí, že vzniká hypotyreóza - znížená činnosť štítnej žľazy.
Zvýšená a znížená činnosť štítnej žľazy
Prejavy porúch štítnej žľazy možno najjednoduchšie rozdeliť na tri základné typy: choroby, pri ktorých je funkcia štítnej žľazy normálna, choroby spojené so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy (hypertyreóza) a napokon ochorenia, ktoré charakterizuje jej znížená činnosť (hypotyreóza). Väčšina z nich sa prejavuje aj zväčšením štítnej žľazy, čiže vznikom strumy.
Autoimunitný zápal, ktorý ku hypotyreóze vedie, je najčastejšie ochorenie štítnej žľazy a najčastejšie autoimunitné ochorenie vôbec. Ide o poruchu imunitného systému, ktorý svoje zbrane namieril proti štítnej žľaze. Spôsobuje v nej chronický zápal a postupnú deštrukciu. Skôr či neskôr vedie ku nedostatočnej funkcii štítnej žľazy.
"Ochorenia štítnej žľazy sú veľmi časté a ešte častejšie sú nespoznané," konštatuje endokrinológ doc. MUDr. Stanislav Oravec, CSc. "Hypotyreóza, čiže znížená činnosť štítnej žľazy je v porovnaní s hypertyreózou v širokej populácii rozšírenejšia a 15-násobne častejšie v porovnaní s mužmi postihuje ženy."
Dôvody tohto imunologického problému nepoznáme. "V niektorých rodinách sa spomínaný autoimunitný zápal vyskytuje vo všetkých generáciách a dedí sa v ženskej línii, zo starej mamy na dcéru, vnučku atď. Svoju úlohu zohrávajú zrejme aj vplyvy vonkajšieho prostredia, napr. ionizované žiarenie, infekcie.
Predpokladá sa, že niektoré bakteriálne štruktúry majú povrchové antigény podobné ako tie na povrchu buniek štítnej žľazy. Obranné bunky akoby sa pomýlili, infiltrujú tkanivo štítnej žľazy a dochádza ku chronickému zápalu. V krvi pacienta sa objavujú autoprotilátky proti antigénom štítnej žľazy, ktoré postupne ničia jej bunky, a to vedie ku zníženiu činnosti štítnej žľazy," dodáva doc. Oravec.
Hypotyreóza stojí aj za problémami s plodnosťou
V prvých fázach ochorenia sa autoimunitný zápal nemusí prejaviť žiadnymi príznakmi. Dokonca aj hladina hormónov štítnej žľazy, tyroxínu (určuje sa z krvi, v laboratórnych výsledkoch sa označuje skratkou T4) a trijódtyronínu (T3) môže byť dlhšiu dobu v poriadku. Ochorenie sa zisťuje náhodne, resp. sa nediagnostikuje vôbec.
"Stáva sa, že mladá žena nemôže otehotnieť. Už subklinický nedostatok hormónov štítnej žľazy vedie ku poruchám plodnosti a na to treba myslieť," upozorňuje doc. Oravec. "Subklinická hypotyreóza znamená to, že hormóny štítnej žľazy T3 a T4 sú ešte v norme. Zvýši sa však hladina TSH, čo je hormón stimulujúci štítnu žľazu, ktorý vylučuje podmozgová žľaza hypofýza." Medzi hypofýzou a štítnou žľazou jestvuje niečo ako spätná väzba. V prípade poklesu tvorby hormónov štítnej žľazy stúpa tvorba TSH, ktorý núti štítnu žľazu zvýšiť produkciu jej hormónov. Štítna žľaza to na istý čas dokáže, produkciu hormónov T3 a T4 normalizuje, ale vyššia hladina TSH napovedá, že štítna žľaza má vyčerpanú kapacitu tvorby hormónov, že ich produkuje na hranici možností.
Niektorí endokrinológovia sa domnievajú, že pacientkam s normálnou funkciou štítnej žľazy, aj keď sa potvrdí existencia protilátok, čiže autoimunitný zápal, netreba podávať liečbu. Liečiť sa odporúča až vzniknutý nedostatok hormónov štítnej žľazy v podobe podávania synteticky vyrobeného hormónu štítnej žľazy tyroxínu (účinná látka levotyroxín).
Docent Oravec: "Subklinická hypotyreóza je diskutovaná záležitosť. Niektorí uprednostňujú len pravidelné kontroly v 6- až 12-mesačných intervaloch a čakajú, či sa rozvinie manifestná hypotyreóza, čiže kým nepoklesnú hladiny hormónov štítnej žľazy v krvi pod referenčné deklarované hodnoty. Na základe mojich klinických skúseností sa však domnievam, že aj začínajúce fázy zápalu treba dostať pod kontrolu. Aj keď ho v súčasnosti nie vždy dokážeme odstrániť, dokážeme ho zmierniť. Považujem za cennejšiu prevenciu, nasadenie liečby už v štádiu, keď sú hladiny hormónov štítnej žľazy ešte v referenčnom intervale, ale zvýšená hladina TSH už signalizuje postupné vyčerpanie funkcie štítnej žľazy."
Profesor Johannes Huber, prednosta Gynekologickej kliniky na Viedenskej Univerzite, ktorý sa zaoberá gynekologickou endokrinológiou, nezoberie do programu "in vitro fertilizácie" ženu, ktorá má TSH nad 2,4 (hoci podľa slovenských odporúčaní ide o normálne hodnoty TSH, deklarovaná hodnota normálnej hladiny TSH je do 4 -5).
Pacientka je najprv preliečená hormónmi štítnej žľazy a až keď sa TSH zníži pod hodnotu 2,4, absolvuje umelé oplodnenie. Pravdepodobnosť úspešnosti sa tak podstatne zvyšuje. Pritom nejde len o poruchy plodnosti, aj samotné tehotenstvo je obdobím zvýšených nárokov na funkciu štítnej žľazy. Okrem toho má štítna žľaza výrazný vplyv na metabolizmus tukov a jedným z príznakov nedostatku jej hormónov môže byť aj zvýšená hladina cholesterolu v krvi.
Spomalenie a únava
Pomerne často dochádza aj k situácii, že ku hypotyreóze, zníženej činnosti štítnej žľazy, dôjde u ženy vo veku päťdesiat, šesťdesiat rokov. "Niekedy v tomto veku diagnostikujeme až pomerne pokročilú hypotyreózu. Pacientka svoje zdravotné problémy pripisuje vyššiemu veku, prechodu, často ich nevníma. Jej okolie si však všimne, že je spomalená, ťažkopádna, apatická, ospanlivá, priberá. Príznakom rozvinutej hypotyreózy je aj suchá pokožka, častá je zápcha, môže vzniknúť málokrvnosť," vymenúva odborník.
Keď sa takýmto ženám nasadí substitúcia hormónmi štítnej žľazy (nemýliť si s hormonálnou substitučnou liečbou ženskými pohlavnými hormónmi v období menopauzy), doslova sa druhý raz narodia. Odrazu majú energiu, sú aktívne a výkonné.
"Osobne by som sa prihováral za celoplošný skríning hormónov štítnej žľazy u žien po päťdesiatke v rámci preventívnych vyšetrení," dodáva docent Oravec. "U správne liečených osôb s diagnostikovanou hypotyreózou sa docieli zvýšenie kvality života vo vyššom veku a zabránime predčasnému rozvoju srdcovo-cievnych ochorení." Štítna žľaza má totiž výrazný vplyv aj na metabolizmus tukov a jedným z príznakov nedostatku jej hormónov môže byť aj zvýšená hladina cholesterolu v krvi!
Text: Bianka Stuppacherová pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK