Jemná irónia Jane Austenovej baví čitateľov už dve storočia

Jemné komédie mravov tejto britskej autorky sa vracajú stále znovu, v nových knižných vydaniach aj na obrazovkách a plátnach kín. Svoj vycibrený rozprávačský štýl doviedla k dokonalosti v románe Pýcha a predsudok, od ktorého prvého vydania uplynuli práve dnes dve storočia.

S typickou jemnou iróniou tu opisuje esenciu vtedajšieho vidieckeho sveta. Osou diania je spoločenská a hospodárska situácia tamojšieho džentlmena, vzdelaného, ale nepraktického pána Benneta. Všetko začína slávnou vetou: "Svetom panuje skalopevné presvedčenie, že slobodný muž, ktorý má slušné imanie, sa nezaobíde bez ženušky."

Dielo, v ktorom sa dcéra pána Benneta Elizabeth cez matkin odpor a spoločenské predsudky zamiluje do šľachtica Fitzwilliama Darcyho, vzniklo v listovej forme v rokoch 1796 až 1797 pod názvom Prvé dojmy. Vydavateľ však túto prózu odmietol. Po niekoľkých revíziách vyšla ako Pýcha a predsudok.

Austenovej diela sa vyznačujú  presne charakterizovanými postavami, ktorých pochabosť, lakomosť, márnivosť i pretvárku vedela nielen jasne rozpoznať, ale aj výborne opísať svojím úsporným štýlom s vtipnými replikami. Výsledkom bola próza taká moderná, že sa dá len ťažko uveriť, že autorku delia od súčasnosti dve storočia. A že v podstate celý život prežila na neveľkom priestore anglického vidieka, na mieste presne vymedzenom (a obmedzenom) postavením príslušníčky vyššej strednej triedy.

I jej každodenná existencia bola určená pokojnou rutinou domácich prác, čítania či záhradníčenia, ktoré čas od času spestrovali návštevy blízkych aj vzdialenejších priateľov a príbuzných, plesy a nákupy. "My aspoň navštevujeme dobré dva tucty rodín," namieta v Pýche a predsudku matka Bennetová a má tým na mysli na svoju dobu rušný spoločenský život. 

Austenová pochádzala z početnej a nezámožnej rodiny vidieckeho farára, ktorý deti sám vzdelával a dodával im tucty kníh. Za 41 rokov svojho života zažila len veľmi málo, nikdy sa nevydala a nikdy, ako bystro poznamenala Virginia Woolfová, nemala ani vlastnú izbu. Svojím starostlivo utajovaným písaním zarobila za život 700 libier a jej knihy  vychádzali s dodatkom "od dámy". Aj dnešným čitateľom v nich dáva nahliadnuť do sveta tak  atraktívneho, aby v ňom nachádzala univerzálne ľudské charaktery a konflikty a spolu s nimi sa im vysmievala.

Skutočný austenovský boom odštartoval v polovici 90. rokov 20. storočia a priniesol filmové verzie štyroch jej románov - Rozumu a citu, Emmy, Mansfieldskeho sídla a Pýchy a predsudku.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK