Slováci v cudzine: Teraz využijem šesť jazykov

Zo Slovenska som odchádzala v pravidelných intervaloch od začiatku štúdií na vysokej škole. V druhom ročníku som išla pracovať do USA a odvtedy som sa snažila vždy cez leto niekam odísť, zdokonaliť sa v jazykoch, nabrať skúsenosti. Rok som študovala na univerzite na Sicílii, kde som našla v tom čase aj lásku a zostala som tam ďalšie dva roky. Život v teple, pri mori a s neuveriteľne chutnou stravou mi dlho vyhovoval, ale pracovne by som ho rozhodne neodporúčala. Je ťažké nájsť si prácu so zmluvou na dobu neurčitú a celkovo človek nemá veľa záruk či sociálnych istôt. Dnes by som tam už určite žiť nešla a som rada, že som sa pred tromi rokmi preorientovala na Belgicko, konkrétne Brusel.

Začala som si na diaľku hľadať prácu v inštitúciách alebo organizáciách spolupracujúcich s nimi. Poslala som stovky životopisov, no vytúžená práca nevychádzala. Nakoniec som sa do Bruselu vybrala osobne na intenzívny kurz francúzštiny, popri ktorom som si hľadala prácu. Zaujala ma ponuka medzinárodnej americkej firmy, ktorá sa zaoberá výrobou a predajom sklených vlákien. Po päťkolovom pohovore som miesto získala a vo firme pracujem dodnes ako špecialista na vzťahy so zákazníkmi. Moju klientelu tvoria firmy vo východnej Európe (vrátane Slovenska), ale aj v Nemecku, Rakúsku a najnovšie vo Fínsku. Firma má pobočky či závody po celom svete, takže som v dennom kontakte s ľuďmi z rozličných kútov sveta. Vďaka tejto práci môžem využiť takmer každý zo šiestich jazykov, ktoré ovládam. Práve jazyky sú, okrem vedomostí a schopnosti sa predať, dôležité pri hľadaní práce v zahraničí.

Ideálne miesto na život? Brusel
Momentálne žijem vo Francúzsku v mestečku medzi Lyonom a Ženevou, kam sa firma asi pred rokom presťahovala. Zamestnanci sú tu naozaj chránení a so zmluvou na dobu neurčitú majú dosť veľké možnosti. Negatívom je však vysoké daňové zaťaženie. Pracujúci človek, najmä ak má o niečo vyšší príjem ako štandard, sa ozaj naplatí. Z miest, ktoré som spoznala, sa mi veľmi páčil Nový Zéland, kde je však veľký problém získať pracovné povolenie. Preto sa mi na život najviac pozdáva Brusel. Pracovný trh ponúka veľa možností, prostredie je neuveriteľne kozmopolitné a s daňami je to rozhodne lepšie ako napríklad vo Francúzsku. Jedinou nevýhodou je zväčša mizerné počasie.

Francúzski muži mi vyhovujú viac
V podvedomí už dlhšie cítim, že sa na Slovensko definitívne už nevrátim. Jediné, čo mi chýba, je moja rodina, preto sa snažím ich u mňa zdržať čo najdlhšie alebo sama ísť domov na dlhší čas. Inak mi nechýba nič. Po slovensky sa môžem rozprávať aj v práci, keďže spravujem zákaznícke kontá aj na Slovensku. Nikdy som nebola veľký patriot, zaujímajú ma skôr možnosti, ktoré mi môže krajina ponúknuť. A v tomto smere ma Slovensko nelákalo natoľko, aby som zostala. Či už ide o finančné ohodnotenie, špecifiká krajiny, ale aj mužov. Mám pocit, že v zahraničí - najmä v Taliansku či vo Francúzsku sa muži dokážu k žene správať neskutočne džentlmensky. Máte pri nich pocit, že ste ženou, a nie kamarátom na pivo. Nerobí im problém skladať komplimenty či prejavovať náklonnosť na verejnosti. Určite sa aj na Slovensku nájdu takí muži, ale v spomínaných krajinách to má väčšina z nich ako súčasť DNA.

Text: -el- pre magazín Pravdy
Foto: archív Andrey Tvrdej