Slovákom v cudzine chýba úsmev
Eva Kernová, marketingová riaditeľka a zakladateľka nadácie, Dubaj.
Mojím snom bolo vždy vidieť svet a mať možnosť urobiť si vlastný názor bez toho, aby som bola ovplyvňovaná skúsenosťami druhých ľudí alebo televíznymi správami. Mojím hnacím motorom bola zmena, keďže som nebola spokojná s miestom, kde som žila, a prácou, ktorú som robila. Vždy som vedela, že všetko je to na mne a sama musím zmeniť to, čo sa mi nepáči.
Cestovaním som tak trochu hľadala aj sama seba a pracovné príležitosti neboli tým hlavným, po čom som túžila. Mám však šťastie, že za štyri roky som vždy menila zamestnanie len k lepšiemu. Začala som ako letuška a nedávno som sa stala marketingovou riaditeľkou americkej dizajnérskej firmy v Dubaji. Ponúkame na mieru vyrábané exkluzívne kusy nábytku pre arabských boháčov.
Okrem toho sa mi podarilo založiť charitu v slumoch bangladéšskej Dháky. Mám zodpovednosť za viac ako 130 detí a 9 zamestnancov a aj od toho sa odvíja môj prípadný návrat na Slovensko. V Dubaji zarobím päťnásobok toho, čo by som mala na Slovensku, a môžem sa podeliť s tými, ktorí to potrebujú viac ako ja. Verím, že časom sa nám podarí stabilizovať finančnú situáciu nadácie tak, aby som sa nemusela stresovať pre peniaze.
Raz asi budem cítiť, že nastal čas vrátiť sa na Slovensko, ale zatiaľ to tak nie je. Hoci vždy budem extrémne pyšná na to, odkiaľ pochádzam, už sa na Slovensku necítim tak doma ako kedysi. Asi je to skúsenosťami, ktoré človek získa počas ciest. Vždy sa však teším, keď idem domov na otočku za rodinou a užívam si všetko, čo na Slovensku milujem, najmä rodinu, ktorá mi chýba najviac. Keď však stretávam starých známych, negativita je taká veľká, že chcem v momente odísť. Uvedomujem si, že pomer platov a cien nie je priaznivý. Ale ľudia si necenia, že majú bezplatné školstvo, ktoré je o šikovnosti a nie o financiách, relatívne fungujúce zdravotníctvo, sociálny systém, krásnu prírody, skvelú polohu krajiny...
Text: -el- pre magazín Pravdy
Foto: archív Evy Kernovej
