Sharleen Spiteri: Nemusím sa starostiť, či dokážem dcéru uživiť

V marci vyjde nový album formácie Texas. Dostal názov The Conversation. Je to preto, lebo považujete hudbu za spôsob komunikácie?

Určite áno. Ide o akési zhromaždenie rozhovorov, ktoré zostali v mojej pamäti. Konverzácie s priateľmi, milencami, rozhovory so sebou samou, ale aj s ľuďmi, ktorých nemôžem vystáť, s ktorými som sa hádala – všetky ma inšpirovali pri práci na projekte.

Vnímate rozdiel medzi prácou na albume v roku 2013 a pred ôsmimi rokmi? Zmenila sa nejako forma spolupráce alebo chémia medzi členmi Texasu?
Kedysi aj dnes som na skladbách pracovala najmä s gitaristom Johnnym McElhonem a v spoločnom tvorivom procese nám to stále funguje. Čím je človek starší, je skúsenejší. Vie viac, niekedy možno až priveľa, čo sa prenesie do vzájomnej dôvery. A zároveň s vekom sme úprimnejší. V mladosti viac riešime reakcie okolia, ale zrelého človeka už toľko nezaujíma, čo o ňom povedia iní. Mnohé skladby, na ktorých som robila ako 45-ročná žena, by som nemohla urobiť v mladosti. Bála by som sa, že ma budú súdiť. S pribúdajúcim vekom zo seba človek dokáže viac odovzdať.

Ste autorkou väčšiny textov kapely Texas. Mnohé z nich si našli priaznivcov aj preto, lebo sa v nich vyrovnávate s naštrbenými vzťahmi, s nespokojnosťou, odmietnutím. Píšete dnes už o iných veciach než kedysi?
O veciach okolo seba hovorím inak, inak o nich uvažujem. Zmenili sa mi životné priority. Tiež som úprimnejšia – ako som už povedala, čím je človek starší, tým menej má čo stratiť. V mojom veku si už človek väčšinou nájde svoje miesto. Vie, kam patrí a hovorí svetu, som takáto. Ak sa vám nepáči, je mi to jedno.

Stále však hľadáte inšpiráciu vo vzťahoch?
Asi narážate na to, či stále riešim v textoch lásku. Ale vzťahy nie sú len o láske. Vychádzam zo vzťahu so svetom okolo, zo vzťahu k súčasnému životu. Riešim fakt, že som členkou skupiny, ktorá je o 25 rokov staršia než dnešní tínedžeri a že možno náš nový album, ktorý chceme vydať, budú mať na háku. Alebo čerpám zo vzťahov s mojimi priateľmi, inšpirujem sa ich životom, ich rozchodmi, problémami, bolesťami alebo novými milencami. Veci, ktoré vstupujú do môjho života, sú iné ako boli pred 25 rokmi. Keď sme začínali, bola som naivnejšia. Možno detinská. Mladý človek rieši vzťah s milencom, lásku. Je zameraný jedným smerom. Keď starnete, uvedomíte si, že vzťahy tvoria obrovský kruh okolo vás. Nestoja len na partneroch a milencoch, sú to vzťahy s priateľmi, rodinou, spolupracovníkmi. A všetky vstupujú do vášho každodenného života. Musia sa prejaviť aj v mojej tvorbe.

Keď už ste spomenuli rodinu, nedá mi nespýtať sa na vašu dcérku Misty Kid. Má desať rokov, bude z nej hudobníčka?
V mojich šľapajach asi nepôjde. Má síce hudobný sluch a veľmi dobre hrá na klavír, ale to ešte nič nemusí znamenať. Bola by som radšej, keby skúsila iné povolanie. Na svoj vek píše skvelé scenáre. Pre spolužiakov do školy, pre kamarátky. Je veľmi šikovná.

A je to typické dievča alebo bude skôr rebelka po mame?
Typicky dievčenské veci ju zaujímali asi tak minútu. Momentálne prežívame doma fázu temného gotického obdobia. Miluje upírov. Je nimi úplne posadnutá. Ale je to celkom vtipné, lebo je romantická povaha. Miluje všetky filmy zo ságy Twilight. V jednej minúte rozpráva o tom, ktorý chlapec sa jej páči a o minútu sa už tvári, že je strašne nad vecou. Ale je vo veku, keď sa skutočne mení – nielen emocionálne, ale aj fyzicky. Vlastne teraz doma zažívam zrod mladej ženy.

Je ťažké zladiť dohromady rolu umelkyne a rolu matky?
Naopak, je to veľmi jednoduché. Budem úprimná, nemusím si robiť starosti o peniaze a to je veľká výhoda. Mám priateľky, ktoré nemajú zďaleka taký jednoduchý život. Som slobodná matka, s otcom mojej dcéry som sa rozišla, ale vďaka tomu, že som členkou úspešnej kapely, nemusím riešiť všetky následky rozchodov a života žien a matiek bez partnera. Nemusím sa trápiť nad tým, či budem mať kde bývať alebo či zvládnem platiť účty, ak budeme s dcérou len my dve. Vďaka Texasu mám obrovskú nezávislosť. Nemusím si opakovať: Musíš ísť do práce! Nemusím si robiť starosti, či dokážem dať dcére najesť. Niekedy sa cítim ako najšťastnejšia osoba na svete. Mám možnosť ísť za svojím dieťaťom vo chvíli, keď po tom zatúžim. Môžem dcéru vziať do štúdia, alebo s ňou zostať doma, užívať si jej prítomnosť, rozvoj a nezaoberať sa tým, či ju dokážem zabezpečiť – naozaj si myslím, že v živote mám veľa šťastia.

Text: Zdeno Gáfrik pre Pravdu
Foto: SITA