Ideálna práca podľa detí: hasič, futbalista či jazdkyňa na koni

Výsledkom je, že dnešné deti túžia byť nielen lekármi a učiteľkami, ale aj špiónmi či dokonca odborníkmi na zdravú výživu a chudnutie.

Za posledných dvadsať-tridsať rokov sa udialo naozaj dosť a prirodzene sa trochu menia aj predstavy detí o budúcom povolaní. Podľa skúseností Evy Gajdošovej, školskej psychologičky a vysokoškolskej učiteľky na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, majú už deti predškolského veku svoje detské, fantazijné, a pravdaže nie vždy reálne, predstavy, čím chcú byť.

"Tieto očakávania sa počas desaťročí menia s trendom doby. V súčasnosti do túžob malých dievčatiek a chlapcov vstupujú médiá, a teda aj ony túžia byť manekýnkami, speváčkami, herečkami. Stabilne zostáva u dievčat napríklad profesia lekárky. Pravdepodobne pod vplyvom materskej školy chcú byť dievčatká rovnako ako ich panie učiteľky, ktoré majú radi, učiteľkami v škôlke či v škole. U chlapcov tradične vedú automobiloví pretekári, šoféri, piloti, vojaci," vysvetľuje Eva Gajdošová.

Deti majú podobné túžby
Zaujímavé je, že napriek veľkým zmenám vo fungovaní spoločnosti ostávajú mnohé vysnívané povolania detí podobné ako za socializmu. "Keď si spomeniem na seba a kamarátov v mojom okolí, chceli sme byť všetci futbalistami alebo automobilovými pretekármi a jeden vodičom autobusu," hovorí tridsaťdvaročný Marián. Šesťdesiatročná Hana si zase veľmi dobre spomína, že túžila po kariére učiteľky.

Dnešné deti sú na tom rovnako - len málo z nich sa vidí napríklad v súčasnosti lukratívnej práci IT manažéra alebo marketingového pracovníka. Hoci sa neraz často hovorí o dnešku ako o pretechnizovanej dobe, v ktorej majú hlavné slovo počítače, do detských túžob sa až tak veľmi nepremietla. Dôkazom sú aj najnovšie výsledky súťaže Moja Profesia, do ktorej sa zapojilo 915 detí vo veku od 6 do 15 rokov. Ich úlohou bolo namaľovať svoju vysnívanú prácu. U dievčat podľa obrázkov momentálne vedie zverolekárka, kaderníčka alebo lekárka, u chlapcov futbalista, vodič či hasič.

Podobné „klasické" povolania sú obľúbené aj v zahraničí. Svedčia o tom napríklad výsledky trojmesačného telefonického prieskumu detí vo veku medzi šiestym a dvanástym rokom, ktorý sa konal v Spojených štátoch. Na prvom mieste sa umiestnilo povolanie doktora, nasleduje veterinár, športovec, spevák, požiarnik, policajt, pilot, herec a špión. O desiatu priečku sa delí modelka a – trochu prekvapujúco - odborník či odborníčka na výživu. A práve v poslednom zamestnaní možno badať vplyv médií, ktoré stále referujú o tom, ktorá celebrita pribrala, schudla, ako dosiahla svoju vysnívanú postavu a ktorá diéta je tá najlepšia. Na horšie časy sa aspoň v USA musí pripraviť povolanie kozmonauta – do top desiatky sa nedostalo po prvýkrát za posledné desaťročia. Nadšenie z vesmírnych ciest sa pomaly stráca a v médiách čoraz častejšie počuť kritiku na kedysi ospevovanú Americkú vesmírnu agentúru (NASA). Výsledok? Predajne kostýmov ako napríklad Seasons Costumes zarábajú viac na detských uniformách kuriérskej služby či rušňovodiča ako na skafandroch.

Je celkom príjemné vidieť, že sny detí ešte vždy ovládajú tak trochu naivné predstavy, ktoré k detstvu neodmysliteľne patria. A zatiaľ čo sa zamestnanie stáva pre mnoho dospelých skôr otravnou povinnosťou, v detstve zostalo snívanie o ňom obľúbenou a bezstarostnou zábavou.

Len detské sny alebo realita?
Keď dieťa na prvom stupni povie rodičom "chcem byť automechanikom" alebo "budem herečka", mnoho z nich len pobavene zdvihne obočie a neberie tieto slová veľmi vážne. Nestáva sa síce veľmi často, že človek už od útleho detstva vie, v akej profesii by chcel pôsobiť, ale podľa Evy Gajdošovej existujú aj takéto prípady: "Skutočne sa stretávame s deťmi, ktoré už od malička vedia, čím chcú byť a celé ich detstvo a dospievanie je poznačené touto voľbou. V mojej psychologickej praxi som pracovala s deťmi, ktoré počas dospievania chceli byť len a len učiteľmi, právnikmi, hercami, spevákmi, automechanikmi, informatikmi, stavbármi či hlásateľmi v televízii, a podriadili tomuto snu všetky svoje aktivity - hry, krúžky, záujmové aktivity, stretávanie sa s deťmi s podobnými profesijnými túžbami, debaty s dospelými a podobne. V súčasnosti veľmi úspešne pracujú v týchto povolaniach, sú spokojní, sebarealizujú sa a vykonávajú kvalitnú prácu."

Častejšie sa však stane, že túžby dieťaťa sa časom menia pod vplyvom rôznych vplyvov. Počas druhého stupňa na základnej škole a najmä s blížiacim sa rozhodovaním o strednej škole začína zvažovať rôzne faktory, ako je atraktivita povolania, sociálna skupina, v ktorej by sa pohybovalo, vlastné schopnosti a zavážia aj priania rodičov.

Aká matka, taká Katka?
Niektoré profesie sa v rodinách dedili z pokolenia na pokolenie a tento trend celkom nezaniká ani dnes. "Povolanie rodiča skutočne usmerňuje profesijné rozhodovanie jeho dieťaťa. V súčasnosti sa stáva, že rodič má napríklad svoju vlastnú firmu a orientuje svojho syna či dcéru na taký odbor štúdia, ktorý mu neskôr pomôže firmu prebrať a úspešne v nej pracovať. To je plne pochopiteľné," vysvetľuje Eva Gajdošová.

Rodičia rozhodujú aj v prípade, že dieťa samo nevie, čím by vlastne chcelo byť. Psychologička sa stretáva s tým, že si presadia vlastnú voľbu školy a študijného odboru a ich potomok ju pasívne prijme za svoju predpokladajúc, že rodičia najlepšie vedia, čo je preňho dobré a správne.

"Je možné, že rodičia výborne poznajú svoje dieťa, jeho osobné predpoklady pre isté povolania, jeho túžby a potreby a voľba budúceho povolania bude naozaj adekvátna. No môže sa tiež stať, že si rodič takto kompenzuje svoje neuskutočnené túžby týkajúce sa jeho vlastného povolania a svoje nesplnené túžby vkladá do dieťaťa. Žiak sa potom môže ocitnúť na škole, na ktorej sa mu nepáči, štúdium ho nebaví, predmety ho vôbec nezaujímajú, v škole sa nudí alebo vyslovene trápi."

Text: Elena Zemková pre Pravda magazín
Foto: archív