Ktoré choroby trápia naše oči najčastejšie
Zrak je jeden z najvzácnejších zmyslov. Pokiaľ ho nechránime, trpí, ba hrozia mu až fatálne poškodenia. Aké sú choroby, ktoré najčastejšie trápia naše oči?
Krátkozrakosť
Ďalekozrakosť
- v tomto prípade je to presne naopak. Predmety v diaľke vidí ďalekozraký človek ostro, ale je pre neho takmer nemožné zaostriť na blízko
Astigmatizmus
- je porucha videnia spôsobená nepravidelným zakrivením rohovky, čo vedie ku skreslenému obrazu na sietnici, a tým k neostrému videniu
Očné alergie
- sú reakciou na vonkajšie alebo vnútorné alergény, ako sú plyny, plesne, prachové častice alebo srsť a koža domácich zvierat. Tieto sa dostávajú do očí a spôsobujú zápal spojivky, tkaniva, ktoré vystiela vnútornú stranu viečok a pomáha ich udržovať vlhké. Príznakmi alergií sú červené oči, ktoré svrbia, pália, slzia a sú opuchnuté
Glaukóm (zelený zákal)
- aj oko má svoj vnútorný tlak. Ak je príliš vysoký, môže to spôsobiť poškodenie jemných nervov v zadnej časti oka. Zo začiatku je ochorenie takmer bez príznakov. V počiatočných štádiách môže byť liečený očnými kvapkami. V závažnejších prípadoch zahŕňa operáciu. Nervy, ktoré sú už poškodené nie je možné obnoviť, ale zdravé je možné chrániť. Rizikovými faktormi je najmä vyšší vek, výskyt v rodine, vysoký vnútroočný tlak či výrazná krátkozrakosť. Práve vnútroočný tlak je jediným rizikovým faktorom, ktorý sa dá ovplyvniť. Pacienti s glaukómom horšie zvládajú šoférovanie, hľadanie vecí, chôdzu do schodov a rozpoznávanie tvárí
Katarakta (sivý zákal)
- očná šošovka sa pri tomto ochorení zakalí alebo bude mať mliečnu farbu. Zvyčajne sa vyvíja v súvislosti s vekom, ale v niektorých prípadoch ju môže genetická predispozícia spôsobiť aj u mladých ľudí. Zrak je pri nej zahmlený a operácia, keď sa šošovka nahradí umelou, je najčastejšia na svete
Vekom podmienená degenerácia makuly
- je najčastejším ochorením vo vyspelých štátoch Európy a Ameriky, ktoré vedie k strate videnia. Ide o závažné ochorenie, ktoré môže spôsobiť slepotu. Pri ochorení dochádza k postupnej deštrukcii buniek sietnice, najmä v jej centrálnej časti. Postihnutí stratia schopnosť kvalitného videnia, nie sú schopní čítať alebo písať a zostáva im len orientácia v priestore. Na jej vzniku sa podieľa viac rizikových faktorov, najmä však vek, fajčenie, pigmentácia, ženské pohlavie, kardiovaskulárne rizikové faktory
Šeroslepota
- predstavuje zhoršenie videnia v noci a za šera. Najčastejšie sa spája s nedostatkom vitamínu A prijímaného v potrave. Medzi ďalšie príčiny sa radia vrodené vývojové chyby a geneticky podmienené ochorenia s postihnutím sietnicového pigmentového epitelu, ktorý je nevyhnutný pre výživu a správnu funkciu buniek sietnice. Medzi príznaky patria ťažkosti spojené s orientáciou v tmavých priestoroch, ale aj suché oko, nechutenstvo, poruchy hojenia rán a zmeny očnej spojovky, poškodenie očnej rohovky
Zápaly oka
- k najčastejším zápalom patrí jačmeň. Ide o hnisavý zápalový proces mazovej žľazy pri koreni riasy na vonkajšom okraji mihalníc. Môže byť akútny alebo chronický, ľudovo nazývaný "studený jačmeň"
Zápaly spojovky
- hlavným príznakom je silné začervenanie a vodnatá, hlienovitá alebo hnisavá sekrécia. Príčinou sú alergie alebo bakteriálne a vírusové infekcie, poranenie, UV-žiarenie a iné. Klinické prejavy bývajú rôzne, pričom za najčastejšie možno považovať prejavy na dýchacom trakte, koži a očnej spojovke. Ďalšími prejavmi sú sčervenanie, svrbenie, slzenie, častá je aj svetloplachosť až bolesti očí
Zápaly rohovky
- akútne zápaly znižujú zrakovú ostrosť a môžu spôsobiť až stratu zraku. Príčinou bývajú bakteriálne a častejšie vírusové zápaly. Vred rohovky spôsobuje výraznú poruchu zraku a bolesti
Text spracovala: dh pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK