Strach. Príčina všetkého

Vždy je dôvod báť sa

Oproti minulosti, keď bolo bežné, že na strašenie sa využívali biele panie, ježibaby a iné príšery, máme strach z reality a bežných vecí. Stačí zapnúť televíziu a začnete rozmýšľať, či ste vlastne v bezpečí tam, kde ste. Ak sa nenachádzate v oblasti živelných katastrof, možno sa nachádzate v oblasti, kde je veľká nezamestnanosť, poprípade kde je vyššia kriminalita, alebo ste v znečistenom prostredí. Ak sa necháte ovládať strachom, váš život sa raketovou rýchlosťou zmení na nočnú moru. A keď sme už pri nočných morách, tie sa veľmi radi pridajú tiež. Budete sa báť zavrieť večer oči, ísť sama po tmavej ulici, zavolať neznámemu človeku, alebo aj vyskúšať neznáme jedlo v cudzej krajine. Za všetkým budete hľadať "čo ak..."

"ČO AK..."
Analyzovanie "čo ak..." je snáď najistejšou vstupenkou k zmeraveniu. Miriam vie o strachu svoje. Už ako malá patrila k tým menej smelým deťom. Jej otec bol prísny puntičkár a často na ňu zvyšoval hlas. Za každú chybu mala zákaz z toho mála vecí, ktoré vôbec mohla robiť. Síce sa učila výborne, pri ústnej odpovedi vyzerala, že čoskoro skolabuje. Nebol to strach z toho, že to nevie, ale strach z toho, či sa jej odpoveď bude učiteľovi páčiť natoľko, že jej dá jednotku.

Keďže patrila medzi pekné dievčatá, nemala problém s tým, že by ju niekto na strednej, či vysokej škole nepozval na rande. Nikdy nešla, pretože sa bála, že "čo ak" sa to dozvie jej otec, ktorý bol toho názoru, že nech robí čo chce, je neschopná. Nikdy neurobila nič, čo by ju viac posunulo dopredu, len aby nenahnevala otca. Po škole si našla dobrú prácu a keďže si všetci všimli jej šikovnosť, rýchlo jej ponúkli možnosť postupu do inej pobočky a zmenu krajiny. Namiesto toho, aby sa tešila, nevedela, ako to má otcovi povedať a preto svojej šéfke oznámila, že ponuku neprijme.

Našťastie jej šéfka nepatrila medzi osoby, ktoré sa len tak uspokoja s odpoveďou "nie" a začala Miriam spovedať. Vedela, že jej strach prebije len väčší strach a tak jej pohrozila, že jej dá výpoveď a také hodnotenie, že ju normálna firma nezamestná. Miriam dostala konečne iný typ strachu a to o vlastnú existenciu a ponuku do zahraničia prijala. Otcovi aj tak nič nepovedala, jednoducho sa zbalila, odišla a poslala mu textovú správu, že je preč. Strach s ňou síce lomcuje naďalej, ale lepší sa to.

Nepoddávajte sa
Ak vami lomcuje strach, nepoddávajte sa mu. Ak sa budete neustále báť o seba, o svojich blízkych a pripravovať v hlave katastrofické scenáre, budete tá prvá, na ktorej sa niekto vyvŕši, lebo z vás nepôjde sila, ale strach. Ak sa chcete prestať báť, nebude to ľahké, ale začnite si uvedomovať, že tak, ako môže všetko skončiť hrozne, môže to skončiť aj výborne. Každá minca má dve strany a snáď si nenecháte strachom zničiť život.

Text: Gabi H. pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK