Malý kolega – veľký šéf?

Hra na šéfa - smiech cez slzy

Kto dostal v génoch a výchove akurátnu dávku sebavedomia, vie aj bez spätnej väzby triezvo posúdiť svoje možnosti a ohodnotenia. Ale mnohí v tom majú chaos a buď sa podceňujú, či naopak preceňujú. Ani jedno ani druhé neslúži dobrému psychosociálnemu zdraviu a kvalitnému životu. Vyťahovať sa nad ostatných a bez poverenia suplovať šéfa môže narobiť väčšie problémy, než utiahnutá povaha, ktorá škodí komplexmi hlavne sebe.
      
Triezvy pohľad na seba i svet
Súdnosť káže vážiť si každého človeka za prácu, ktorú vykonáva, nech je riaditeľ, či upratovačka. Ale aj sami by sme mali vedieť reálne zhodnotiť, ako na tom sme a nemiešať do atmosféry okolo seba emócie, ktoré nikomu (vrátane nás) neprospievajú. A ak sa reakciami okolia riadime, musíme v nich vedieť dobre čítať - vyznať sa v tom, čo kto a na základe čoho vysiela našim smerom. Prečo, ako a začo nás kritizuje, či naopak uznáva.

Čo ľudská duša, to záhada
Sme rôzni a každý má svoje dôvody na to, ako sa správa. Niekto sa nevyzná ani sám v sebe, nieto aby pochopil vnímanie ostatných. Ľudská psychika je zložitá a často "najjasnejšie" vidíme to, čo nám ukazuje svojím správaním ten druhý, nie vlastné zrkadlo. (A možno nám ho nastavuje práve ten, čo sa podľa nás správa zle, ale akosi nie vždy vidíme, ak máme rovnaké nedostatky.)

Lepšie odhalíme chyby iných, než vlastné
Okamžite zbadáme, ak si z nás kolega chce urobiť poskoka s nepodloženým odôvodnením, že on je niečo viac... Ako sa zachováme? Individuálne, ale práve od toho sa odvíja to, ako sa situácia pohne ďalej, ako sa onen nadutec stiahne, či bude si dovoľovať viac. Pri tom všetkom lepšie spoznáme aj sami seba - ako vieme riešiť situácie, vyznať sa v nich, poučiť sa z vlastných i cudzích chýb. Ako vieme sami vo svojom okolí vytvoriť príjemné a čisté ovzdušie...

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK