Interrupcia... právo rozhodnúť sa
Určite ste sa aj vy zamysleli nad tým, čo by ste robili, keby ste zostali neplánovane "v tom".
Napriek tomu, že máme množstvo prostriedkov ako nechcenému tehotenstvu predísť, stane sa, že sa na teste objavia dva prúžky. Na jednej strane hotovosť všetko vyrieši, na strane druhej je tu vaša psychika. Názory na interrupciu sú rôzne, ale pravda je, že umelé prerušenie tehotenstva je jav, ktorý sa tu vyskytuje už od nepamäti a metódy boli často hrozivé.
V praveku bola najpoužívanejšia metóda výplachu pošvy citrónovou šťavou. Ľudia v tejto dobe nespájali počatie a sexuálny styk - na to, aby pár otehotnel slúžili zaklínadla, kúzla a šamanské rituály. V roku 1850 p.n.l., sa vyskytli prvé údaje o tom, že tehotenstvo sa dá prerušiť. Prispel k tomu aj jav, že za tehotenstvo môže spojenie muža a ženy a nadprirodzené sily.
Veľkí filozofi uznávali interrupcie ako spôsob na reguláciu obyvateľstva. Hippokrates varoval, aby ženy nebrali vysoko toxické látky, ktoré zabili dieťa a často aj ženu. Na ukončenie neželaného tehotenstva odporúčal tvrdé a násilné cvičenia. Ďalšou metódou bolo, že ženy pili tri dni každé ráno liter vody, v ktorej kováči najprv chladili kliešte. Pri chladení kovu sa mohlo uvoľňovať malé množstvo olova a to mohlo spôsobiť neplodnosť.
S príchodom cirkvi sa niektoré postoje zmenili. Už vtedy skúmali, kedy sa plod hýbe a podľa názoru mysliteľov duša nemôže prebývať v tele bez pocitov. Pápež Inocent III. stanovil ešte na začiatku 13. storočia hranicu beztrestnosti potratov asi do dvadsiateho týždňa. Nechcené deti sa aj tak zabíjali väčšinou až keď sa narodili, prípadne sa potrat vyvolal tak, že tehotnú ženu udreli obrovskou silou do brucha, pričom často zomrela aj ona.
Rozšírená bola metóda háčikov, či podania jedu, keď opäť okrem plodu mohla zahynúť aj matka, alebo obaja prežili a dieťa sa narodilo poškodené. Väčšinou interrupciu vykonávali bylinkárky, ktorým neskôr hrozilo, že ich obvinia z čarodejníctva.
Postoj cirkvi k interrupciám sa vyhranil v roku 1588, keď pápež Sixtus odsúdil umelé prerušenie tehotenstva v každej fáze a úplný zákaz nastal v roku 1869, keď pápež Pius IX. definoval, že duša je prítomná v plode už pri počatí. Katolícka cirkev až do dnešných čias povoľuje styk medzi partnermi len za účelom splodenia dieťaťa a preto je proti akejkoľvek forme antikoncepcie. Mimomanželský styk je zakázaný a preto interrupcia aspoň teoreticky neprichádza do úvahy.
Postupne ľudstvo prechádzalo fázami, keď ženy nemali nárok na rozhodovanie o svojom tele a mať deti bola ich hlavná úloha. V 70-tych rokoch 19. Storočia Ezra Heywood tvrdil, že "prirodzené právo ženy na vlastníctvo a moc nad vlastným telom je právo neoddeliteľné od inteligentnej existencie ženy". Interrupcie sa začali povoľovať a znovu zakazovať. Záviselo to a ešte niekde aj závisí od politickej situácie v danej krajine.
Keďže príroda je múdra, šanca, že žena otehotnie v priebehu roka je 25%. Nie každý cyklus je ovulačný a preto, ak ide žena na interrupciu môže si vyčerpať svojich 25% a neskôr sa vyskytne problém. Uvedomte si, že máte právo rozhodnúť sa, lebo je to tak dané zákonom a okrem toho máte slobodnú vôľu. Nikto vám nemôže nič diktovať, ale nikdy nerobte nič také, aby vás pohľad do zrkadla raz bolel. Pamätajte, že vždy máte dve možnosti, aj keď vidíte zdanlivo len jedno východisko.
Text: Gabi H. pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK