Ovčiaky a špice napádajú ľudí častejšie ako pitbulteriéry

Najnovšie má chov niektorých z nich - pitbulteriéra a bandoga zakázať zákon. Majitelia si svojich miláčikov bránia a tvrdia, že dobre vychovaný pes nezaútočí.

Psy na ľudí útočia z rôznych dôvodov. Často je za útokom strach - psy bránia svoje mláďatá, teritórium, členov svojej svorky - teda majiteľov, alebo seba. Hnev sa v poslednom čase vzniesol najmä nad hlavy bojových plemien. Oprávnene?

Štatistiky neprajú krížencom
Pri pohľade do štatistík vidno, že plemená, ktorých chov má byť sprísnený alebo celkom zakázaný, rozhodne v počtoch útokov na človeka nevedú. V rebríčku desiatich rás, ktoré minulý rok na Slovensku najčastejšie útočili, sa nenachádza ani jedno z týchto plemien. Najčastejšími útočníkmi boli krížence, nemecké ovčiaky a špice. Práve otázka krížencov, respektíve bastardov je však podľa viacerých odborníkov riešená v novele zákona nedostatočne. Ani skúsený veterinár niekedy nevie určiť, či má bastard v rodokmeni niektorého zo zakázaných psov, alebo nie. Vhodnejším riešením by preto bolo možno delenie psov napríklad podľa všeobecnejších kritérií - veľkosti alebo hmotnosti.

Skúsenosti kynológa, veterinára a súdneho znalca Pavla Semana potvrdzujú, že útočia rôzne plemená a z rôznych dôvodov: "Z mojej praxe súdneho znalca môžem uviesť, že som riešil tri veľmi závažné zranenia človeka psami. V jednom prípade dva psy dierou v plote ušli zo skladu, ktorý strážili, a napadli okoloidúceho cyklistu. V ďalších dvoch prípadoch to boli zranenia ľudí, ktorí sa na verejnom priestranstve snažili zabrániť vzájomnému napadnutiu psov. Podľa plemien to boli rotvajlery, krížence a nemecké ovčiaky."

Pavol Seman tiež zdôrazňuje, že podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií je počet pacientov hospitalizovaných po uhryznutí či údere psom v súčasnosti stabilizovaný. Zatiaľ čo pred rokom 2002 sa počet pacientov pohyboval okolo 180, po prijatí zákona číslo 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, sa počet hospitalizácií následkom útoku psa stabilizoval medzi 95 a 106 a nemá stúpajúcu tendenciu.

Pomôže zákaz?
Ľudia, ktorí majú s bojovým psom nepríjemnú skúsenosť, sú so zákazom ich chovu či sprísneným držaním zrejme spokojní. Či však tento zákon naozaj občanov ochráni, sa nedá s istotou povedať. Hoci jeho obdobu majú vo viacerých krajinách, jeho efektívnosť je podľa Pavla Semana otázna.

"V parlamente Veľkej Británie už sa konštatovalo, že ich zákon s vymenovanými nebezpečnými plemenami je neúčinný, pretože zranenia ľudí psami majú stúpajúci trend, a je potrebné ho prehodnotiť. V Škótsku takýto zákon zrušili pred tromi rokmi a v Holandsku taktiež. V Taliansku bolo pôvodne vymenovaných viac ako 70 plemien. Zoznam bol neustále redukovaný a už je zrušený," vysvetľuje a spomína aj najčerstvejší príklad Dánska. "Zákon s nápadne podobným zoznamom plemien ako je navrhovaná slovenská novelizácia bol uzákonený v roku 2010 s tým, že sa jeho opodstatnenosť o tri roky prehodnotí. Veterinárna univerzita v Odense v tomto roku vydala štúdiu, v ktorej jasne uvádza, že počet zranených ľudí psami za rok po prijatí, teda v roku 2011, vôbec neklesol, skôr naopak."

Zahraničné zákony v tejto oblasti skúmalo pri príprave toho slovenského zákona aj mnisterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. "Ministerstvo pri príprave návrhu zákona skúmalo právnu úpravu držania psov v Dánsku, vo Švédsku a v Dolnom Rakúsku. Ministerstvo nemalo k dispozícii štatistiky účinku takýchto zákonov v zahraničí," znie vyjadrenie rezortu. Hoci novela ešte nie je schválená, už dnes ministerstvo nevylučuje, že sa zákon bude opäť meniť. "Na základe uplatňovania predloženého návrhu zákona, ak bude schválený, bude ministerstvo zvažovať prípadnú ďalšiu novelizáciu zákona o držaní psov a jej obsah."

Čo s nespratnými majiteľmi?
Mnohí odborníci aj laici sa zhodujú, že problém agresívnych psov úzko súvisí s majiteľmi. Práve oni sú príčinou mnohých zranení spôsobených psom. Otázka by teda nemala znieť "čo so psami?", ale "čo s majiteľmi?" Na sprísnení trestov pre nezodpovedných majiteľov sa vzácne zhodujú tak psičkári, ako aj štát. Ak však chceme nešťastiu predísť, a nie ho len následne riešiť, je potrebné, aby sa zákony dodržiavali poctivo. Teda aby obec pozorovala, či má pes dostatočné oplotenie alebo či chodí na vôdzke, prípadne s náhubkom, a situáciu riešila ešte predtým, ako dôjde k nešťastiu.

Text: Elena Zemková pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK