Pohodové strašenie v seriáli Okno do hřbitova
Nový český televízny seriál Okno do hřbitova má magických trinásť častí. Ambíciou tvorcov bolo, aby aj obsah bol magický, mystický a strašidelný.
Seriál symbolizujú hroby, kríže, náhrobné kamene, temné šero a príbehy, ktoré sa vždy tragicky zamotajú. Nie je to však dielo morbídne, veď vychádza z poviedok spisovateľa Miroslava Švandrlíka (scenár napísali Martin Bezouška a Dušan Kukal). Projekt vznikol v dramaturgii brnianskeho štúdia Českej televízie a nakrútil ho Vladimír Michálek, ktorý režíroval aj filmy Je třeba zabít Sekala a Zapomenuté světlo.
Vďaka tomu, že sa seriál zrodil na Morave, dostali v ňom príležitosť predovšetkým tamojší herci. Sú medzi nimi aj moravské hviezdy formátu Bolka Polívku, Zděňka Zindulku či Arnošta Goldflama, ale aj celkom neznámi brnianski umelci. Na jednej strane je chvályhodné, že sa na obrazovku dostávajú herci, ktorí nie sú z Prahy a sú teda "neokukaní", ale na druhej strane je to riziko, že až tak neupútajú. Divák má predsa len radšej populárne tváre a keď sa na scéne objaví niekto nový, musí poriadne zaujať. Podľa prvých reakcií na seriál Okno do hřbitova sa to však celkom nepodarilo. Neukázali sa strhujúce výkony, ale skôr priepastný rozdiel medzi tým, ako hrali už spomínaní Polívka a Goldflam a ako mnohí ostatní herci. Ľudia však rastú na príležitostiach a tých je dnes pre mimopražských hercov málo. Seriál má však aj tak dobré referencie, pokiaľ ide o predlohu. Námety sú aktuálne a "idú rovno na vec", namiesto vyhrotenia konfliktu všade hrozí rovno nečakaná smrť. Ctižiadostivá Alena napríklad chce byť úspešnou herečkou a chodí po kastingoch. Stále nič, nič, až kým sa raz na ňu neusmeje šťastie. Konečne sa ocitne "na pľaci", ale namiesto slávy ju samozrejme čaká kruté prekvapenie.
Príbeh Milenka mŕtveho sa zasa odohráva v pokojnej moravskej nemocnici. Úspešný mladý lekár Robert Pešata má nočnú službu a nič sa nedeje, až kým sa neukáže, že náručie krásnej ženy môže skrývať smrteľné nebezpečenstvo. A o čom je poviedka, podľa ktorej sa celý cyklus volá? Je to príbeh o poslednej šachovej partii v živote hráčov, z ktorých jeden je vášnivý šachista a druhý možno podvádza...
Cyklus strašidelných poviedok je zostavený z polhodinoviek, čiže sú to znesiteľné dávky napätia. Navyše, všetko sa odohráva v pokojnej moravskej krajine, takže strašenie je pohodové. Keďže príbehy sú od Miroslava Švandrlíka, sú zároveň aj zábavné a svojrázne. Vezmime si napríklad postavu bezdomovca z poviedky Vzkaz od nebožky, ktorý chodí po svete s taškami, v ktorých nosí celé svoje imanie. Okrem iného aj výstrižky z novín, ktoré sú jeho vášňou. Každý deň sedáva so škatuľou vína na lavičke v parku, popíja, filozofuje, až jedného dňa... Skrátka, postavy z cyklu Okno do hřbitova majú pôvab obyčajných ľudí, ktorým sa stanú neobyčajné veci. Žiaľ, obyčajne ich aj pochovajú.
Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: ČT 1
Vďaka tomu, že sa seriál zrodil na Morave, dostali v ňom príležitosť predovšetkým tamojší herci. Sú medzi nimi aj moravské hviezdy formátu Bolka Polívku, Zděňka Zindulku či Arnošta Goldflama, ale aj celkom neznámi brnianski umelci. Na jednej strane je chvályhodné, že sa na obrazovku dostávajú herci, ktorí nie sú z Prahy a sú teda "neokukaní", ale na druhej strane je to riziko, že až tak neupútajú. Divák má predsa len radšej populárne tváre a keď sa na scéne objaví niekto nový, musí poriadne zaujať. Podľa prvých reakcií na seriál Okno do hřbitova sa to však celkom nepodarilo. Neukázali sa strhujúce výkony, ale skôr priepastný rozdiel medzi tým, ako hrali už spomínaní Polívka a Goldflam a ako mnohí ostatní herci. Ľudia však rastú na príležitostiach a tých je dnes pre mimopražských hercov málo. Seriál má však aj tak dobré referencie, pokiaľ ide o predlohu. Námety sú aktuálne a "idú rovno na vec", namiesto vyhrotenia konfliktu všade hrozí rovno nečakaná smrť. Ctižiadostivá Alena napríklad chce byť úspešnou herečkou a chodí po kastingoch. Stále nič, nič, až kým sa raz na ňu neusmeje šťastie. Konečne sa ocitne "na pľaci", ale namiesto slávy ju samozrejme čaká kruté prekvapenie.
Príbeh Milenka mŕtveho sa zasa odohráva v pokojnej moravskej nemocnici. Úspešný mladý lekár Robert Pešata má nočnú službu a nič sa nedeje, až kým sa neukáže, že náručie krásnej ženy môže skrývať smrteľné nebezpečenstvo. A o čom je poviedka, podľa ktorej sa celý cyklus volá? Je to príbeh o poslednej šachovej partii v živote hráčov, z ktorých jeden je vášnivý šachista a druhý možno podvádza...
Cyklus strašidelných poviedok je zostavený z polhodinoviek, čiže sú to znesiteľné dávky napätia. Navyše, všetko sa odohráva v pokojnej moravskej krajine, takže strašenie je pohodové. Keďže príbehy sú od Miroslava Švandrlíka, sú zároveň aj zábavné a svojrázne. Vezmime si napríklad postavu bezdomovca z poviedky Vzkaz od nebožky, ktorý chodí po svete s taškami, v ktorých nosí celé svoje imanie. Okrem iného aj výstrižky z novín, ktoré sú jeho vášňou. Každý deň sedáva so škatuľou vína na lavičke v parku, popíja, filozofuje, až jedného dňa... Skrátka, postavy z cyklu Okno do hřbitova majú pôvab obyčajných ľudí, ktorým sa stanú neobyčajné veci. Žiaľ, obyčajne ich aj pochovajú.
Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: ČT 1
