Únavový syndróm. Zbaviť sa ho musíte sama

Môžete spať hodiny, no spánok vás len unavuje, pretože je plytký a postupne sa dostávate do fázy, keď nespíte vôbec a aj keď si zo začiatku myslíte, že aspoň postíhate veľa vecí, ste ako spomalený film.

Vďaka nášmu ani nie veľmi zodpovednému spôsobu života sa únavový syndróm rozmáha geometrickým radom po celej planéte. Pre niekoho znie už len ten názov hrozivo, iný sa nestará, ak sa ho to netýka, čo je príznačné pre dnešný spôsob života. Keďže únavový syndróm zahŕňa nespočetné množstvo príznakov, diagnostikovanie je dosť náročné. Okolie vám tiež nepridá, pretože vás väčšinou vníma ako pesimistu, lenivca, alebo človeka, ktorý je stále mimo, no rozhodne nie ako "chorého".

Vedci logicky predpokladajú, že za únavový syndróm môže dlhodobé a systematické preťažovanie organizmu, jednostranná strava, trvale ochudobňovaná o kľúčové prvky, niektoré infekcie, autoimúnne ochorenia, vnútorné napätie, stres, genetické predpoklady... Iste vás neprekvapí, že štatisticky sa chronický únavový syndróm vyskytuje častejšie u žien ako u mužov. Zrejme je to aj preto, lebo muži akosi nepochopili našu emancipáciu a ako som si všimla, v ich slovníku to znamená, že ak chce byť žena emancipovaná, nech zarába, ale nech stíha pritom aj všetky domáce práce. Ešte by mala byť aj vždy upravená, vítať muža s úsmevom, v lodičkách s chladeným pivom v ruke. Ak však čakáte, že vám podržia dvere, alebo oblečú kabát, vyhovárajú sa na emancipáciu. A žena má v sebe zakódované súperenie typu "ja to zvládnem, nech vidí", no a potom, aby sme sa nečudovali, že máme "únavák". Logicky najrizikovejšou skupinou sú osoby vo veku od 25 do 45 rokov.

Ak vám nasledovné príznaky budú pretrvávať viac ako pol roka, určite nepôjde o krátkodobý stres v práci: Nekonečná vyčerpanosť, zhoršovanie pamäti, problémy s videním, časté bolesti hlavy, hrdla, kĺbov, citlivosť v lymfatických uzlinách, svalová horúčka, apatia, depresívne stavy, často aj mierne zvýšená teplota... Predpokladám, že teraz asi 85% žien, ktoré čítajú tento článok, dostáva miernu paniku, ale pokiaľ ste meteosenzitívna, alebo viete, že máte nejaké chronické ochorenie, poprípade vás občas niečo zabolí, nemusíte mať únavový syndróm.

Diagnostikovanie únavového syndrómu je pomerne náročné a váš problém nevyrieši jeden recept od lekára a to, že si poležíte v posteli jeden týždeň. Najťažšie je uvedomiť si, že vy ste si ho spôsobili a teda ste aj tá najpovolanejšia osoba, ktorá s "únavákom" dokáže zatočiť.

Nečakajte, že ak ste nastavená v nezdravom rytme, zmeníte ho zo dňa na deň a bude sa vám to páčiť. Vyzbrojte sa trpezlivosťou a najlepšie je, ak si dopodrobna budete zapisovať, čo kedy a kde robíte, koľko vody vypijete, koľko, o akom čase a čo zjete... Každú malú aktivitu si zaznamenajte po dobu jedného týždňa a sama budete prekvapená, hlavne zo svojich stravovacích návykov. Stravou sa všetko začína, pretože ak celý deň nejete, alebo si dáte 1-2 tyčinky, ako má vaše telo normálne fungovať? Úplne to "zabijete" ak normálne nespíte a všetko odkladáte, lebo treba urobiť ešte minimálne 50 vecí. A ak nestíhate ani cvičiť, to je už úplne zle aj keď to znie paradoxne, pretože kto by chcel ešte v stave nekonečnej únavy cvičiť?

Cvičenie je nesmierne dôležité už len preto, lebo sa vám počas neho vyplavuje hormón šťastia a dokážete ním odplaviť veľa stresu. Teda aj keď nevládzete, mali by ste sa snažiť "odvliecť" na zumbu, do fitka, alebo si obujte kvalitné tenisky, do MP3 si pustite obľúbenú hudbu a šup na dráhu. Postupne si zmeňte svoj program – áno musíte to urobiť sama aj keď sa cítite "unavená". Okolie vám aj tak veriť nebude.

Čo sa týka stravy, jedzte veľa zelenej zeleniny a zeleného ovocia (nemyslím nezrelé, ale zelené jablká, hrozno atď.), poprípade si dokúpte zelený jačmeň v prášku. Zelený jačmeň síce nie je lahôdka, ale postaví vás na nohy ako nič iné. Nezabudnite na pitný režim, najlepšia je voda so šťavou z limetiek, zelený čaj, bylinkové čaje, ale aj čaj s guaranou. Ak sa vás únavový syndróm týka, pustite sa do práce a ak nie, zamyslite sa nad sebou, či všetko robíte správne. Preventívne opatrenia sú totiž najlepšie.

Text: Gabi H. pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK