Režisér Tomáš Jančo: Scenáre píšeme na pingpongovom stole

Opýtali sme sa, čo znamená tá spolupráca a ako sa dostal do tohto tandemu.

"Znamená to, že spolu s Andym sme urobili všetky storylínie ku každému dielu. Sú to vlastne príbehové línie - o čom bude seriál ako celok a čo sa bude odohrávať v jednotlivých scénach. Andy potom napíše dialógy, ktoré mi následne posiela, a o tých ešte potom diskutujeme. Väčšinu seriálov sme napísali u mňa doma za pingpongovým stolom... Prácu sme takto predeľovali hrou, popri ktorej sme debatovali zasa o práci. Ale pingpong je výborný brainstorming.

Ja som ešte na škole pracoval ako pomocný režisér na rôznych filmoch a zoznámil som sa tak s ľuďmi, ktorí ma vzali pomáhať so seriálom Medzi nami. Po pár mesiacoch už som seriál aj režíroval. V Markíze si všimli, že moje diely seriálu sú celkom vtipné a ponúkli mi réžiu Susedov. Tu som sa zoznámil s Andym a asi od šiesteho dielu sme začali písať Susedov spolu a už nám to ostalo.

Spolupráca pri tvorbe a priateľstvo väčšinou idú ruka v ruke. Dá sa povedať, že nás istým spôsobom spolupráca tiež zblížila. Spomínam si, že prvý diel Paneláka vznikal u Andyho na chalupe, pri vriacom kotlíku s gulášom a pri dobrej fľaši whisky... Podobné to bolo aj s Keby bolo keby. Na ostrejšiu hádku s Andym sa nepamätám, ale dokážeme si pri práci povedať aj nepríjemné veci, čo je však veľmi dôležité. Keď sa mi nejaký jeho nápad nepáči, tak mu to poviem a on takisto.

A či pozorujem svet očami seriálového tvorcu, či z neho vychádzam? Seriál aj film vždy musia vychádzať z reálneho sveta, zo skutočného života. Divák musí postavám veriť. A tiež veriť, že sú skutočné, inak by sa s nimi nikdy nedokázal stotožniť. Aj pri sci-fi je dôležité, aby charaktery postáv boli uveriteľné, inak to nebude fungovať. Ja pozorujem všetko a všade. Kedysi som miloval prevážanie sa električkami. Len tak som tam sedel a pozoroval ľudí. Takým spôsobom sa dá nasať veľa príbehov. Osobne mám veľmi rád, keď moje postavy prekvapia aj mňa samého. Keď sa nám podarí nájsť taká reakcia, ktorá je uveriteľná, ale absolútne iná, ako by ste čakali.

Pri každom projekte príde únava - fyzická aj psychická. Dôležité je, aby ste si na konci tej dlhánskej cesty nemali čo vyčítať. Našťastie ma neopúšťa entuziazmus. A ako režisér vlastne musíte taký byť, pretože celý výrobný štáb to potrebuje. Potrebuje vidieť, že chcete, že vás to baví a že to nevzdáte. Niekedy je to ťažké a niekedy ešte ťažšie."

Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: TV JOJ