Nájdite si kamarátov v cudzine

Sú iní

"Nie som využívačný človek, už dávno sú za nami časy, kedy sme čakali na pozvanie niekoho a držali si s ním kontakt," hovorí Sandra, ktorá okrem iného veľmi rada cestuje. "Kedysi som sa cudzincov bála. Vravela som si: Inak rozmýšľajú, inak cítia, sú úplne iní, nepochopíme sa, nepotrebujem ich," povedala. Myslela si, že si isté veci nebudú vedieť tak dobre vysvetliť, keď reč neovláda na sto percent.

Mýlila som sa
"Veľmi som sa mýlila. Zistila som to vtedy, keď som bola brigádovať v Austrálii a zamilovala som sa do Austrálčana," hovorí Sandra. Reč v tom čase nevedela, ale ich vzťah to obohatilo. "Bolo milé, ako ma učil po anglicky, ako mi dával po večeroch diktáty. Mýlila som sa, veľmi a to mi pomohlo zbaviť sa predsudkov," hovorí Sandra.

Cudzincov priťahuje
S Austrálčanom sa nakoniec rozišla. "Škoda. Ale ja som mala strašne ďaleko od seba moju rodinu. Musela by som sa jej vzdať. Ja som nechcela odísť tam, on nechcel prísť sem. Rozpustili sme to, hoci stále nás to k sebe ťahá. On sa medzičasom oženil, ale stále niečo medzi nami je, často si voláme cez skype a chatujeme." Ovtedy cudzincov akosi "priťahuje". "Stále sa niečo udeje, že mi to priženie do cesty cudzinca. Hocijako, napríklad s jedným Holanďanom sme sa zoznámili cez facebook. Mňa to veľmi obohacuje. Netvrdím, že Slováci ma nemajú už čím prekvapiť, ale ja sa strašne rada učím a s cudzincom je to všetko také iné, lepšie," usmieva sa.

Text: dz pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK