Seriál pre každého a na každý deň

Sú z pieskoviska, z obchodného domu, z prostredia rodiny, z vidieka. K tomu sa pripájajú rôzne reprízy a pokračovania - detektívne cykly, nemocničné série, historické, súčasné, domáce i zahraničné...

Seriál je virtuálna večnosť. Akoby diváci chceli aspoň iluzórne pozastaviť čas. Príbeh sa nekončí, pokračuje, postavy sa vrátia, nie sú pominuteľné. Neopustia. Sú aspoň akou-takou istotou v dnešnej neistote. Divákovi sa neraz postavy stávajú takmer rodinou, priateľmi, spoločnými známymi – veď sa o nich dá aj podebatovať na druhý deň s kolegyňou. A môže sa aj tipovať – čo televízne postavy asi urobia, ako sa dostanú zo svojich problémov? A ako by sme situáciu riešili my, pravda?

Zvyšujú sledovanosť
O obľúbenosti seriálov svedčí aj predčasný začiatok jesennej sezóny. Televízie rozbehli boj o diváka ešte v priebehu prázdnin. Pod povrchom, Horúca krv, Panelák... Ktorý bude najúspešnejší? Ktorý dokáže pritiahnuť najviac divákov? A kedy sa  vlastne seriálový boom začal?

"Aj keď existovali satelitné prijímače, skutočný seriálový boom prišiel s Markízou. Najprv sme sledovali seriály s miernym oneskorením, ale novšie časti známych seriálov sme mali u nás takmer v rovnakom čase, ako vyšli na americkom trhu," hovorí mediálny analytik Newton Media Marek Gonda. "Dodnes sú seriály jedným z ťahúňov sledovanosti slovenských kanálov. Kto si dnes spomenie na seriály Silvánovci (TV Markíza), Veľké srdce (TV Markíza), Zborovňa (TV Luna), Medzi nami (TV Markíza) či Duchovia (STV)? To boli naše slovenské seriálové začiatky. Kvalitnú produkciu sme však mali aj pred rokom 1989 - najmä historické a detské seriály, nie tie ideologické," dodáva Gonda.

Princípy sa nemenia
Cez seriály divák istým spôsobom skúma seba a herci sa stávajú priam jeho blízkymi, ktorých osudy sa ho dotýkajú viac ako v iných žánroch. V seriáli je totiž herec ako kentaurus – spolovice je postavou a spolovice sám sebou. Divák ho oslovuje menom postavy a postavu menom herca. Je to akési zdupľované stotožnenie sa: Po pár dieloch je divák jedným z nich.
Tvorcovia nenechávajú nič na náhodu. "Princíp seriálov je ten istý. Typizované postavy, dramatický obsah a nekonečné zápletky využil už seriál Jednoducho Mária. Seriály sú síce rôzne, ale princípy, akými chcú zaujať diváka, sú takmer nemenné," vysvetľuje Martin Gonda. Nečudo, že nás môže zaujať aj zahraničný formát, ktorý sa ušije na mieru Slovensku. "Seriály na kľúč už majú vychytané chyby a pre televízie môžu byť väčšou istotou," hovorí Martin Gonda.

Verný obraz našej doby
Niet sa teda čo čudovať, že zažívame boom seriálov. A nemôžeme ho vyčítať ani tvorcom, ani publiku. Sú to predsa tí istí diváci - alebo ich potomkovia - čo kedysi pozerali slávne televízne pondelky. Televízia je lacná a nezáväzná ľudová zábava, raz predloží to, raz ono. Kvalitnejšia zábava je pritom vždy na dosah ruky - stačí vypnúť telku a zapnúť vlastnú hlavu. Ale po vyčerpávajúcom dni chcú ľudia obyčajne pravý opak - zapnúť telku a vypnúť hlavu.

Zostane to tak? Dokedy? So seriálom na večné časy? Ako vieme, nebýva to tak. A ktovie, čo budú na dnešné seriálové trháky hovoriť ďalšie generácie... "Ak by v najbližších päťdesiatich rokoch došlo k renesancii hodnôt, súčasné seriály môžu poslúžiť ako verný obraz našej doby. Nemusí to byť pekná vizitka, keďže dnes preferujú zlo, násilie, konzum a vulgárnosti. Ktovie, či o desiatky rokov nebudú mať najhoršie hodnotenia," uzatvára Martin Gonda.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK