Televízny tip: Iva Janžurová v špičkovom trojuholníku
Úspešný film Kočiar do Viedne vznikol tesne pred rokom 1968 a následné udalosti spôsobili, že bol dlho zakázaný.
Hlavnú postavu Kristy hrala mladučká Iva Janžurová, ktorá vtedy ešte nemala za sebou toľko komických úloh, a tak nikoho neprekvapilo, že hrá dramatickú úlohu v smutnom filme.
Janžurovej postava pripomína Matku Guráž, rútiacu sa s kočom odhodlane a vytrvalo po cestách-necestách. Po zhliadnutí filmu zostáva divákom v pamäti a dnes sa hodnotí ako jedna z najvýznamnejších Janžurovej úloh. Film vznikol podľa knihy prozaika Jana Procházku, režisérom bol Karel Kachyňa. Scenár písali obaja umelci spolu. Iva Janžurová sa tak dostala medzi naozaj špičkových tvorcov. Mala však aj dobrých hereckých partnerov - Luďka Munzara a Jaromíra Hanzlíka, ktorí hrali nemeckých vojakov.
Hoci ide o veľmi silný námet, film je ponímaný ako intímna psychologická dráma, ktorá ukazuje, ako sa strach a nenávisť môžu zmeniť na lásku a ako súcit môže zmeniť počínanie človeka. Vidiečanka Krista, ktorej muža ako náhodnú obeť obesili Nemci, je naplnená túžbou po pomste. Hoci jej manželstvo nebolo ideálne, mužova smrť ju naplnila vášnivou zlosťou. Zdá sa, že bude mať príležitosť svoj zámer vykonať - dvaja nemeckí vojačikovia ju na sklonku vojny prinútia, aby vzala voz a zaviezla ich na rakúske hranice. Terén je ťažký, vzťahy nenormálne - podozrievanie, nedôvera, nenávisť. Všetci traja sú zničení, napätí, Krista odhodlaná k činu.
Nakoniec sa však všetko zvrtne, napätie vybúši neočakávaným spôsobom. Krajná situácia Kristu zblíži s jedným z vojačikov, prevalí sa ľudská podstata, mladosť a nenávisť sa zmení na ľúbosť. Ráno nájdu milencov partizáni, ktorí vidia situáciu opäť vojenskými očami a podľa toho ju aj riešia. Do filmu vložil veľa invencie najmä režisér - viedol hercov tak, že vydali zo seba to najlepšie, čo v sebe mali, hrali tvárami. Príbeh, podfarbený organovou hudbou, dostal aj neobyčajne pôsobivú výtvarnú podobu.
Cesta kočiara lesom, kde sa týčia k oblohe mlčanlivé nevšímavé stromy, pôsobí ako metafora života: kočiar skáče po rozbrázdenej zemi, človek sa ho snaží ovládať, ale na osud bič nestačí. Tragédia je nevyhnutná a žiaľ, postihla aj tvorcu námetu filmu Jana Procházku. Ten zomrel mladý už v roku 1971 (narodil sa v Ivančiciach 4. februára 1929) a na jeho smrti malo podiel aj trápenie sa z vývoja situácie po roku 1968.
Procházka bol mimoriadne politicky postihnutý, lebo bol jedným z významných protagonistov Pražskej jari. Následky si odnášala aj jeho dcéra, známa spisovateľka Lenka Procházková, ktorá tiež nemohla publikovať a stala sa disidentkou. Procházka bol aj autorom scenárov populárnych filmov Už zase skáču přes kaluže alebo Páni kluci, ktoré sa síce premietali, ale bez jeho mena.
Text: hd pre Pravdu
Foto: Česká televize
