Presunúť na hlavný obsah

Doplávali spolu až na olympiádu

Kariéra

Ešte pred pár týždňami smutne uzatvárali sezónu s vedomím, že na olympiádu nepoputujú.

Dnes je situácia celkom iná. Krátke chvíle voľna nahradili tréningy a namiesto hudobných festivalov, ktoré plánovali navštíviť, poletia do Londýna. Ich radosť z pozvánky bola o to väčšia, že ju dostali obaja. Plavci Katka Listopadová a Tomáš Klobučník totiž nie sú len tímoví kolegovia. Partnermi sú už štyri roky.

Ešte pred pár týždňami by ste široké úsmevy na tvárach tejto dvojice hľadali márne. Najmä nominácia Tomáša Klobučníka visela vo vzduchu veľmi dlho. Keď sa nakoniec nepotvrdila, neskrýval smútok. "Cítili sme obrovské sklamanie a pocit zlyhania, pretože sa nám nepodarilo dosiahnuť cieľ, ktorý sme si pred štyrmi rokmi stanovili. Plávaniu sme podriadili všetko, bolo pre nás prvoradé. Keď sme sa dozvedeli, že do Londýna napriek tomu nejdeme, sami seba sme sa pýtali, či to vôbec za to stálo..."

Neskôr, ale predsa
Príjemný šok však na seba nedal dlho čakať. Zatiaľ čo pár hľadal útechu aj u rodičov, prišla viac ako pozitívna správa. Nakoniec si v olympijskom bazéne predsa len zaplávajú. Ako prvý dostal pozvánku Tomáš, ktorý medzičasom odišiel k rodičom do Topoľčian. Keď sa po pár dňoch vrátil a išiel si zaplávať na kúpalisko Matadorka, kde sa s klubom pripravujú, odchytil si ho tréner s radostnou správou. Jediné, v čo dvojica v týchto okamihoch dúfala, bolo, aby sa medzi olympijských plavcov prepracovala aj Katka.

"Ležala som na Zlatých pieskoch a stále dookola som si počítala ranking. Celú ma na tom slnku spálilo. Bola som veľmi napätá a v ten deň som volala s maminou asi desaťkrát. Ona sledovala situáciu cez internet a na konci každého telefonátu mi hovorila: Neboj sa, nádej zomiera posledná. Sama som z nej bola nervózna. Ako mohla tak veriť, keď ja som už skoro nedúfala? Ale nakoniec to vyšlo."

Prázdninovú pohodu teda obaja vymenili za tvrdý tréning. A hoci radosť zo splneného sna bola obrovská, stále tak trochu ľutujú, že nemohla prísť skôr. Nielen pre stratený týždeň tréningu, ale aj pre plány, ktoré si medzičasom urobili a takto vyšli nazmar. Namiesto spoločného splavovania či festivalov sa vlnia v bazénoch. Fakt, že obaja trénujú za jeden tím, im vyhovuje.
"Keď som počas tréningu naozaj unavená, Tomáš hovorí všelijaké srandičky alebo si začne na tréningu spievať. Veľmi mi to pomáha. Hneď mám lepšiu náladu. Nerada sa tiež rozprávam o tom, čo sa mi nepodarí, s rodičmi. Neúspechy berú totiž často trochu tragicky. Tomáš ma vie pochopiť lepšie, keďže sám pláva. Keď problém alebo sklamanie rozoberieme my, uľaví sa mi. Trénerovi sa však náš vzťah veľmi nepozdáva," vysvetľuje Katka.

Tomáš dodáva: "Všetko má svoje za a proti. Niekedy je fajn porozprávať sa o tréningu, o plávaní. Sú však chvíle, keď je príprava naozaj ťažká a psychicky náročná. Človek je potom podráždený a občas môže byť náročné do vzťahu tieto pocity neprenášať." Sám však má na odbúranie napätia vlastný recept - playstation.

Spojilo ich plávanie
Asi neprekvapí, že pár spojilo práve plávanie. Ľady sa prelomili na majstrovstvách sveta juniorov v Monterey v Mexiku pred štyrmi rokmi. "Trávili sme tam spolu veľa času a rozumeli sme si. Vtedy asi Tomáš uznal, že hoci mám len pätnásť rokov, nie je to so mnou až také hrozné," smeje sa Katka. A prečo sa najčastejšie hádajú? Napríklad pre špinavé ponožky. "Keď niekedy prídem k nemu domov a vidím ponožky na zemi, tak je zle. Potom už ma rozčúli každá špina. Som skrátka žena, nič sa nedá robiť." Tomáš však nezostáva svojej polovičke nič dlžný. "Ja zas neznášam, keď ma buzeruje. Mne napríklad ponožky neprekážajú. Niekedy však ľutujem, že sa Katka vie tak dobre hádať."

Okrem plávania si obaja tiež radi dobre pospia či zajedia. Hoci pri pohľade na ich dokonalé telá by si človek myslel, že vážia každý hlt, nie je to celkom tak. "Ja sa rád prejedám. Niekedy si musím buchnúť po prstoch. Väčšinou sa moje nadmerné jedenie prejaví po takom mesiaci. Vtedy mi už tréner aj Katka povedia, že nie som v najlepšej forme. Dávam sa mesiac dokopy, ale keď už je moje telo opäť vo forme, začnem zase jesť a takto dookola," opisuje svoj kolobeh priberania a chudnutia Tomáš.

Okrem športu sa obaja reprezentanti venujú aj školským povinnostiam. Katka tento rok zmaturovala na Gymnáziu Ladislava Sáru v Bratislave, priznáva však, že skĺbiť plávanie s učením nie je vždy jednoduché. "Bez môjho skvelého triedneho Slavomíra Drahoša by sa mi to asi nepodarilo. Veľa mi pomáhal a som mu veľmi vďačná. Mala som šťastie, pretože s inými profesormi by som mohla mať väčšie problémy."

O niečo menej šťastia mal Tomáš, ktorý štúdium na fakulte telesnej výchovy a športu ukončil predčasne, a tak sa chvíľu mohol venovať len plávaniu. "Vtedy som mal o niečo ľahší život ako Katka, pretože som sa mohol sústrediť len na plávanie. Na jednej strane fajn, ale na druhej mi išlo na nervy, že nerobím nič okrem športu. Teraz však opäť študujem, tentoraz na Ekonomickej univerzite, a všetko ide ako po masle. Mám pocit, že do budúcnosti sa mi táto škola zrejme bude hodiť viac ako tá prvá," hovorí Tomáš. Viac ako na štúdium či budúce uplatnenie však dvojica momentálne myslí na to, aby na olympiáde dopadla čo najlepšie.

Katarína Listopadová
Narodila sa 22. marca 1993 v Bratislave. Bazénovému plávaniu sa venuje od roku 1999. Už ako žiačka a juniorka začala dosahovať výborné výkony. Je držiteľkou 16 slovenských juniorských rekordov a bola členkou ženských štafiet pri siedmich rekordoch. Trikrát sa umiestnila na 4.¤mieste na 1.¤olympijských hrách mládeže v Singapure v roku 2010. Na olympiáde v Londýne bude Slovensko reprezentovať v polohovke na 200 metrov.

Tomáš Klobučník
Narodil sa 21. júna 1990 v Topoľčanoch. Plávať začal ako osemročný najmä vďaka starému otcovi, plavcovi a hráčovi vodného póla. Po odchode z Topoľčian trénuje rovnako ako Katarína v rámci J&T Sportteam pod vedením trénera Gabriela Barana. Tomáš Klobučník sa počas svojej kariéry tešil z 9.¤miesta na majstrovstvách sveta juniorov či zo slovenských rekordov na 100 a 200 metrov prsia. V Londýne bude reprezentovať Slovensko v disciplíne 200 metrov prsia.

Text: Elena Zemková pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu