Danka Barteková: Pri strieľaní pustím všetky problémy z hlavy

Športová strelkyňa Danka Barteková dala pred diskotékami a hrou na klavír prednosť puške a roky tvrdej driny sa vyplatili. Dnes patrí medzi najúspešnejšie slovenské strelkyne a môže sa pochváliť nejednou medailou z prestížnych súťaží.

Aký talizman si beriete na olympiádu v Londýne?
Počet talizmanov som musela trochu obmedziť. Kufrík na zbraň som totiž mala plný rôznych vecičiek pre šťastie od mojich blízkych. Teraz tam mám naozaj len zopár drobností. Už pol roka však nosím náramok nadácie Sme jeden tím. Nabíja ma pozitívnou energiou.

Ôsme miesto na minulej olympiáde bolo vtedy pre vás sklamaním. Ako ho vnímate dnes?
Trvalo mi to niekoľko mesiacov, kým som si povedala, že ôsme miesto nie je až také zlé. Veď je len veľmi málo športovcov, ktorí prídu na svoju prvú olympiádu a hneď vyhrajú medailu. Zväčša totiž nevedia, do čoho idú. S odstupom času beriem ako veľkú výhodu, že som v Pekingu bola. Do Londýna pôjdem trochu oťukanejšia. Je fajn, že môžem čerpať skúsenosti zo svojho predchádzajúceho vystúpenia.

V čom sa olympiáda líši od bežných pretekov?
Najmä plnými tribúnami. Toľko fanúšikov na streľbu nechodí vlastne nikdy, ani keď ide o dôležitý svetový pohár alebo majstrovstvá sveta. Nie sme zvyknutí ani na mediálnu pozornosť, ktorá sa nám v tomto období venuje. Náš šport je podstatný len raz za štyri roky. Je mi to veľmi ľúto, ale je to tak.

Môže vás množstvo fanúšikov aj vyrušovať?
Streľba je veľmi náročná na koncentráciu. Kašeľ, kýchnutie či zvonenie telefónu rozptyľuje. Čím viac ľudí sa na vás príde pozrieť, tým väčšia je šanca, že vás niekto vyruší. Tieto vplyvy však musíme zvládnuť.

Čo je teda pre úspech dôležitejšie - psychika alebo skôr tvrdý tréning?
Je to komplexné. Človek musí mať dobre natrénované, zvládnutú techniku a musí byť na tom dobre aj fyzicky, aby zvládol tlak, búšenie srdca a neuveriteľnú záťaž, ktorú v tom momente prežíva. Ale takisto musí byť strelec v pohode. Všetky problémy treba nechať za hranicou strelnice. Či už ide o prasknuté potrubie alebo hocičo iné, počas tréningu na to nemyslím.

Viete problémy jednoducho vypustiť z hlavy?
Dá sa to naučiť. Samozrejme, vždy pomôže, keď sa im vedome vyhýbate. Ja sa v tomto období okrem tréningu snažím už len oddychovať, dostávať sa do svojho pokoja a neriešiť nijaké zásadné životné rozhodnutia. Veľa záleží aj na podpore okolia. Ja sa môžem oprieť o svoju rodinu a stojí za mnou aj tréner, ktorý mi drží palce. Mám tiež skvelý realizačný tím, dvoch fyzioterapeutov, ktorí ma podporujú a dokážu mi dodať odvahu.

Ako vyzerá váš tréning? Samé strieľanie alebo aj niečo iné?
Naopak, v niektorých obdobiach musím dať zbrani pokoj. Po európskom pohári som drela len na svojej fyzickej kondícii, aby som zvládla aj veľkú záťaž - behala som, bicyklovala, robila cvičenia na stabilitu. V zime zas posilňujem.

Baví vás to rovnako ako streľba?
Kedysi som neznášala kondične cvičiť a zimná príprava bola pre mňa vždy skôr záťažou ako radosťou. Ale teraz sa situácia zmenila. Tak ako som beh neznášala, tak si dnes týždeň bez neho ani neviem predstaviť. Asi si naozaj dokážem zvyknúť na všetko. Som prispôsobivá.

Čím sa pri cvičení motivujete?
Počúvam hudbu. Vždy niečo iné podľa nálady a chuti. Počúvam všetko - od komercie až po heavy metal. A veľmi rada mám speváčku Anouk - jeden album viem počúvať denne dokola.

Musíte cvičiť aj preto, že pažba je robená na mieru? Čo by sa stalo, keby ste pribrali?
Keď sa proporcie, na ktoré bola pažba robená, zmenia, bude viac odsadená od oka napravo. Potom by ste zrejme na terč hľadeli z inej strany ako treba. Ale aby sa niečo také stalo, museli by ste pribrať aspoň štyri-päť kíl,  možno aj viac. Až tak veľmi si pozor na líniu dávať nemusíme.

Takže žiadna diéta?
Ani nie. Stravu si len upravujem podľa toho, či kondične cvičím. Vtedy sa snažím jesť čo najviac bielkovín, aby sa mi zregenerovali svaly. Inak mám jedinú diétnu zásadu - snažím sa vyhýbať ťažkým jedlám. Nie však kvôli športu, ale aby som dobre spala, bola oddýchnutá a zbytočne organizmus nezaťažovala.

S puškou vám to ide jedna radosť, a čo ženské zbrane? Používate aj tie?
Niekedy je vďaka nim život ľahší. Tou hlavnou je úsmev - aj keď ho nepovažujem za čisto ženskú zbraň. S úsmevom vždy vybavíte viac, to sa mi potvrdilo už veľakrát. Priateľským prístupom určite dosiahnete lepší výsledok ako búchaním po stole. Ženské zbrane v podobe hlbokých výstrihov mi však veľa nehovoria.

Majú pred strelkyňou muži väčší rešpekt?
Ani nie. Dnes už strieľajúca žena nie je až taká exotická a výnimočná ako v minulosti. Dnes sa veľmi veľa žien venuje mužským športom, takže to nevzbudzuje takú pozornosť.

Akému obliekaniu dávate v súkromí prednosť?
Podľa príležitosti. V súčasnosti som však určite skôr športový typ. Neriešim, v čom idem do mesta a ak idem, potom či predtým na tréning, pokojne si vyrazím aj v teplákoch. Ale keď mám čas a je vhodná príležitosť, parádim sa veľmi rada.

Takže si viete užiť aj nakupovanie?
To nie, nakupovanie neznášam. Našťastie mi pri ňom pomáha sestra - je moja súkromná stylistka. Sama neviem povedať, čo sa mi k čomu hodí, veď ani poriadne neviem, čo mám v šatníku. Ona má našťastie cit pre módu, vie pekne kombinovať a určite je v tomto kreatívnejšia ako ja.

Ako sa vám pozdáva nová olympijská kolekcia?
Páči sa mi. Čičmianske vzory reprezentujú kus našej histórie a mohli by sa stať univerzálnym vzorom do budúcnosti. Uvidíme, ako sa uchytí. Ja som už nosila tričká z kolekcie v zahraničí a mali úspech. Ľudí zaujali, pýtali sa ma, odkiaľ som a čo ten vzor symbolizuje.

Môžete si dovoliť nejaký módny výstrelok aj na strelnici?
Na olympiádu som si dala ušiť takmer čisto bielu streleckú vestu. Viem, že bude kvôli pušnému prachu vyzerať katastrofálne, ale vždy som po nej túžila. Tak som si povedala, že si ju doprajem, aj keď sa zašpiní.

K strieľaniu vás priviedol otec - poľovník. Skúšali ste aj vy niekedy trafiť nejaké zviera?
V jedenástich som dostala vzduchovku a zastrelila som vrabca. Bolo mi to veľmi ľúto, a tak som si povedala, že v poľovníctve sa asi nenájdem. Otec nech poľuje občas aj na zver, ja zostanem pri asfalte.

Stretávate sa aj s kritickými názormi na poľovníkov?
Áno, stretávam sa s tým dosť často. Chápem ľudí, ktorí sa na to hnevajú, pretože poľovníctvo vnímajú jednostranne. Ja mám doma ozaj poctivého poľovníka a okrem toho, že si ide dva-tri krát za rok niečo zastreliť, robí množstvo iných vecí. Chodí do revíru, stará sa o zver, v zime ju prikrmuje. Chápem ľudí, ktorí toto všetko nevidia a majú pocit, že ide len o strieľanie zvierat a túlavých psov. Ale pokiaľ by sa pozreli na celú vec objektívne, uvedomili by si, že sú poľovníci, ktorí sa starajú a vtedy to význam má.

Práve zákon o strieľaní túlavých psov mnoho ľudí rozhorčil. Aký je váš názor?
Možno ma znenávidí polovica Slovenska, ale ja si myslím, že pokiaľ je pes v revíri a do nejakého okruhu nie je pri ňom jeho majiteľ, tak tam nemá čo robiť. Stretla som sa už s takými reakciami, že poľovníci sú obyčajní ostreľovači. Ale za psa je predsa zodpovedný majiteľ. Keď si niekto chová psa a chce ho vodiť von, nech ho má na vôdzke, alebo nech ho má stále v dohľade a nenechá ho behať úplne samého. Navyše, mnoho z tých, ktorí sú s týmto zákonom nespokojní, kúpia deťom na Vianoce psíčka, ale ten už na jar skončí medzi túlavými psami, lebo sa nezvládajú oňho starať. Každá minca má dve strany.

Narodili ste sa v znamení Váhy. Ako ste na tom s rozhodovaním - zvyknete váhať?
V športe nie. Keď viem, že mám natrénované a že viem terč trafiť, tak ho jednoducho chcem trafiť. Tam sa prejaví moja cieľavedomosť, odhodlanie a túžba. Na strelnici sa jednoducho cítim sebavedomejšie.

A v súkromí?
Ak ma čaká veľmi zložité rozhodnutie, rozhodujem sa systémom za a proti. Všetko dôsledne zvážim, kým sa definitívne rozhodnem. Veľmi málo sa rozhodujem citovo, aj keď myslím, že teraz by som mala trocha popustiť.

Prečo práve teraz?
Lebo myslím, že dnes už pre mňa nie sú dobré a zlé rozhodnutia. Už sú len dobré alebo lepšie, prípadne zlé a horšie. Takže keď mám spraviť veľké životné rozhodnutie, poviem si ,,toto asi cítim, toto by som asi spravila". A potom s tým treba žiť. Možno táto zmena prišla aj vekom.

Budete sa tak rozhodovať aj o prípadnom konci kariéry?
Asi áno. Pokiaľ budem mať chuť, motiváciu a budem sa v streľbe vidieť, tak budem strieľať. Ale raz by som sa chcela uplatniť aj na poli športovej diplomacie. Nechcem po skončení streleckej kariéry nevedieť, čo ďalej. Diplomaciu som vyštudovala a zaujíma ma, rovnako mám rada šport. Športová diplomacia je preto pre mňa ideálnym spôsobom, ako sa nevzdať ani jedného. Mojím snom je pracovať pre Medzinárodný olympijský výbor. Konkrétny časový plán však zatiaľ nemám.

Ako ste popri športovej kariére zvládali školu?
Bolo to veľmi náročné obdobie môjho života. Mala som individuálny plán, takže nejako sa to zvládať dalo. Za týždeň som trasu Trnava - Banská Bystrica spravila aj dvakrát. Utekala som na dva-tri dni do školy a potom zase dva-tri dni tréning. Školu som mala veľmi rada, dokonca som sa na väčšinu predmetov učila vyslovene rada. A okrem toho, dodnes tvrdím, že v autobuse sa najlepšie oddychovalo.

Dávali vám vyučujúci aj úľavy?
Skôr naopak. Niektorí mi to dali pekne pocítiť, napríklad náš telocvikár. Prišla som za ním s papierom o reprezentácii, mysliac si, že nebudem musieť chodiť aspoň na telesnú. On naň len pozrel a povedal: ,,No to je výborné, aspoň sa u nás trochu rozcvičíte!" Takže som musela poctivo absolvovať ešte aj telesnú. Dodnes sme však s doktorom Štulajterom na rovnakej vlnovej dĺžke. Dokonca sme otvorili spolu predmet Športová diplomacia, ktorá je tiež témou mojej dizertačnej práce. Bola som v rámci môjho výskumu prednášať v zimnom aj letnom semestri a nezabudla som mu pripomenúť aj tú telesnú.

Nemali ste pri prednášaní trému?
Nemala - šport vás naučí. Určite to nebolo niečo, čo robíte denne ľavou zadnou. A keď za prvých päť minút zistíte, že z vás ozaj neodhryznú, vžijete sa do toho. A najmä, rozprávala som o tom, čo ma veľmi baví. Zatiaľ neboli žiadne sťažnosti a ani som nemala pocit, že poslucháčov veľmi nudím.

Stihli ste popri streľbe zažiť aj radosti študentského života? Chodili ste na diskotéky?
Čo to je diskotéka? Od 13-14 rokov som trávila väčšinu času na strelnici. A keďže cez víkend bývali zväčša preteky, slovo diskotéka pre mňa neexistovalo, rovnako ako stretnutia a flákanie sa s kamarátmi.

Nemrzí vás to?
Ani nie. Úspechy mi to vynahrádzajú. Pre športovca neexistuje lepší pocit ako stáť na stupni víťazov, vidieť vlajku svojej krajiny a počuť hymnu. Vtedy si poviete, že to za tú drinu stálo. Samozrejme, keď raz príde rodina a so streľbou skončím, budú moje priority úplne iné. Ale zatiaľ ma tento šport napĺňa a som v ňom dobrá. Vôbec neľutujem, že som takéto veci obetovala.

Spomínate rodinu - vaša sestra, dvojička Lenka, už má synčeka. Čo vy?
Teraz by som sa asi ťažko vzdávala toho, čo mám. Cítim, že som na vrchole svojich výsledkov. Mám za sebou krásne medaily a konečne roky tvrdej práce prinášajú ovocie. Poviem pravdu, ak by nastala v mojom živote situácia na založenie rodiny, asi sa už nebudem brániť. Ale zatiaľ je pre mňa šport stále dôležitejší.

Viete si predstaviť kariéru aj s dieťaťom?
Určite je to náročnejšie, ale myslím, že nie neuskutočniteľné. Treba mať však podporu rodiny, babky, ktoré sa vedia postarať, prípadne niekoho iného. Ale dá sa to. Veď aj moja sestra sa po materskej už vrátila k streľbe. Svetový pohár v Slovinsku strieľala, keď mal malý možno 5-6 mesiacov.

Konzultujete so sestrou aj veci ohľadne streľby?
Sestra je skôr môj oddychový partner. Veľmi rada s ňou trávim čas, ale nerozprávame sa o streľbe. Skôr preberáme babské veci. Vieme pretárať veľa času a s ňou aj so švagrom veľmi rada trávim čas. Oddýchnem si pri nich.

Pri čom inom ešte rada oddychujete?
Pri bežných činnostiach. Veľmi rada si pozriem film alebo seriál napríklad Heros alebo Alias. Pred spaním si vždy dám jeden diel, vypnem a idem spať. Najlepší psychický relax je pre mňa synovec, ktorý začína rozprávať a všetko objavuje. Najkrajší je návrat domov, keď ma tu čaká.

Danka Barteková
Narodila sa 19. októbra 1984 v Trenčíne. So streľbou vyrastala odmalička, pretože sa jej venoval aj jej otec, poľovník. Týmto športom sa začala aktívne zaoberať spoločne so svojou dvojičkou Lenkou, keď mala 13 rokov. V súčasnosti reprezentuje Slovensko v streleckej disciplíne skeet (streľba na asfaltové terče). V roku 2010 skončila tretia na Svetovom pohári v tureckom Izmire, prvá na Majstrovstvách Európy v ruskej Kazani a účasť na olympiáde v Londýne si vybojovala získaním bronzu na 50. Majstrovstvách sveta v streľbe zo všetkých zbraní v Mníchove. Medzi jej nedávne úspechy patrí aj májové zlato na podujatí Svetového pohára v Lonate. Popri streleckej kariére vyštudovala diplomaciu na Univerzite Mateja Bela. V súčasnosti pracuje na svojom doktoráte.

Čo je skeet?
Skeet je strelecká disciplína zameraná na triafanie pohyblivých terčov - asfaltových holubov. Tie sú vrhané z dvoch vrhacích veží - nižšej a vyššej. Strelec postupne zaujme osem pozícií, z ktorých sa snaží letiaci terč trafiť. Na každý terč môže strelec vystreliť len jednu ranu.

Text: Elena Zemková pre Pravda magazín
Foto: Pravda