Smutné či veselé - čo si o svojich skladbách myslia slovenskí speváci?

Hity, ktoré bodujú v svetových hitparádach, sú vraj oveľa pomalšie ako kedysi a doslova veselé pesničky ako keby vymizli. Máte tiež ten dojem? Prejavuje sa to aj vo vašom repertoári?

Peter Nagy,  spevák: Mám aj melancholické piesne
Snažím sa byť optimistický  v hudbe. Stretol som sa ale aj s pochybovačným náhľadom, že takéto piesne znejú  jednoducho ,,lacno". Pravda ale je,  že moje posledné piesne  ako Žraloky plačú, alebo 100 diárov  sú dosť melancholické, dokonca smutné. Áno, hlavne európska hudba sa často až vyžíva v kúpaní sa vo vlastnej  krvi. Vyplýva to aj z bezútešnosti ekonomického  a najmä etického pádu celej  spoločnosti. Nemožno sa čudovať, spoločnosť klesá na dno. Veď sa len pozrite, ako negativisticky sú nastavené médiá: všade samá smrť, lacný sex, podvody, škandály. To sa odráža v myslení a v tvorbe mladých, ale aj zrelých autorov. Je to ich prirodzená reakcia.

Szidi Tobias, herečka, speváčka: Veselé pesničky nechcú rádiá
Nemyslím si, že sa rozvinul a presadil trend smutných pesničiek. Podľa môjho názoru sa rozvinul najmä nevkus. To by mali skúmať. Ja si myslím, že stále existujú aj veselé, aj smutné pesničky, ako to bolo vždy. Len ich v rádiách nehrajú! Tam sa stále dokola hrá to isté. Aj my máme veľa veselých pesničiek, ale čo z toho, keď ich nevysielajú. Sme alternatívna hudba a o tú nie je na Slovensku záujem. V našich médiách sú mágovia, ktorí  rozhodujú o predpokladanom komerčnom úspechu pesničky a rozhodujú, čo sa bude hrať. Našťastie nás hrajú v Čechách. Vkus slovenských médií sa posunul kdesi dolu a tým klesá aj vkus publika.  My ale naozaj  máme veselé pesničky. Mne sa napríklad veľmi páči naša cigánska pieseň Tabak, pilka, fotka, hrebeň.

Yxo Dohňanský, Hex: Zahrať pomalú pieseň je oveľa ťažšie ako rýchlu
yslím, že takéto výskumy netreba brať vážne. Vôbec nemám pocit, že by dnes bolo menej veselých piesní ako v minulosti. Vždy bola aj smutnejšia aj veselšia hudba, či už v oblasti vážnej hudby, alebo popmusic. Aj Beatles mali rýchle aj pomalšie, molové, pesničky. Ja sám si vyberám hudbu podľa nálady. S kapelou hráme skôr na tú veselšiu nôtu, takže sa prikláňam asi viac k rýchlejšej hudbe. Ale keď chcem oddychovať a mať pokoj, pustím si aj pomalšie alebo smutnejšie skladby. Ťažko povedať, či je jednoduchšie zložiť takú alebo onakú hudbu. Ale isté je, že pomalšiu pesničku je oveľa ťažšie zahrať dobre. Pri nej musí všetko sedieť, každý tón musí byť krásne zahraný. Pri rýchlej hudbe a punk rocku je zase dôležitejšia energia. Malý prehmat na gitare nie je až tak počuť.

Beáta Dubasová, speváčka: Popová hudba nemá riešiť svetové problémy.
Ja už dávno tvrdím, že sa mi zdajú dnešné popové pesničky veľmi smutné až depresívne. Koncom 80. rokov, keď sme robili napríklad Sme také, aké sme, bola hudba tanečná a veselšia. A nielen na Slovensku, ale aj vo svetovej popmusic - George Michael, Madonna a ďalší vtedy tvorili optimistické, tanečné skladby. Za posledných dvadsať rokov sa dostávajú do popredia skôr smutnejšie melódie aj texty. Ľudia žijú rýchlo a v strese, nemajú čas na nič, ani na svoje deti, stále pracujú, vedú konzumný spôsob života. Podľa mňa by popová hudba mala ľudí skôr naladiť a povzbudiť. Nie riešiť veľké svetové problémy - veď tri minúty sú na to aj dosť krátky čas, aj keď určité posolstvo by mala niesť.  . Myslím si tiež, že je oveľa ťažšie zložiť dobrú rýchlu pesničku. Vidím to aj podľa piesní, ktoré pre mňa ľudia píšu. Deväťdesiat deväť percent z nich je pomalých. A ja im hovorím: ,,Pošlite mi niečo rýchlejšie, poriadny odpalovák!" Nedávno som so skupinou Hrana nahrala novú  pesničku s názvom  Iba týždeň. Je síce o rozchode dvoch ľudí, ale v podstate je veselá. Mám rada, keď to na pódiu šliape, aj keď, samozrejme, rada spievam aj pomalé veci. Uprednostňujem však skôr nadupané optimistické veci, ako majú kapely Polemic či Vidiek, ktoré miesto plačlivosti  využívajú satiru či iróniu.

Text: el, hd pre Pravda magazín
Foto: archív Beáty Dubasovej