Milan Čorba obliekol aj spomienky

V jeho spomienkach majú občas až kľúčový význam. Rekapituluje šatník slovenských ľudí v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, pripomína, čo sa nosilo (napríklad montgomeráky). Spomína aj na to, ako si ľudia zlepšovali svoj vzhľad - zháňali podpultový tovar, šili, prefarbovali, cenili si kúsky, ktoré získali zo zahraničia.

On sám, keď sa chcel dostať na neprístupný film, špeciálne sa na to "vymódil". Veril, že mágia kostýmu mu pomôže k vstupu do kina, hoci na to ešte nemal vek. Už vtedy vedel, že šaty robia človeka a vedia ovplyvniť situáciu. Mal vrodené poznanie, že oblečenie vyvoláva emócie, že šaty sa dajú prečítať a majú svoju výtvarnú hodnotu.

Pôvodne chcel Milan Čorba maľovať obrazy, ale osud ho priviedol do televízneho a filmového prostredia, kde si ho našla jeho osudová profesia kostýmového výtvarníka. V spomienkach o tom všetkom píše veľmi pestro, cez epizódy a konkrétnych ľudí.

Najpôsobivejšie mu vyšla sympatická mama, ktorú charakterizuje krátkymi vetami, presnejšie citátmi jej výrokov. Zaujmú, samozrejme, aj iné postavy, s ktorými sa stretol: kamaráti, spolupracovníci, bratislavské postavičky. Čitatelia budú iste zvedaví, čo je v texte o Milke Vášáryovej, manželke Milana Čorbu.

Venoval jej kapitolu, z ktorej sa veľa citovalo pri herečkinom nedávnom jubileu.  V knižke sú aj zaujímavé fotografie z rodinného albumu, ako napríklad tri fotky manželov pod spoločným názvom Trikrát láska, fotky otca a starých rodičov. Nechýbajú ukážky z Čorbovej tvorby. Knižka je oslavou pokojného domova a pracovného entuziazmu.  Pekná je aj obálka s fotkou Táne Hojčovej, na ktorej Čorba stretáva sám seba - a usmieva sa. Knihu vydalo vydavateľstvo Marenčin PT. 

Text: hd pre Pravda magazín
Foto: Robert Huttner pre Pravdu