Plač sa dabuje ľahšie ako smiech

Režisérka Štefánia Gorduličová, ktorá sa dabovaniu venuje už štyridsať rokov, ho prirovnáva k šoférovaniu. Aj tam treba na začiatku dávať pozor na mnoho vecí, ale postupne sa do toho dostanete a už nepremýšľate, či je čas preradiť, alebo dať smerovku.

Oproti herectvu pred kamerou či na javisku sa môže zdať dabovanie jednoduchšie. Nie je to však celkom tak a dobrý herec ešte nemusí byť aj dobrým dabérom. "Keď sa kedysi nahrávali podsynchróny do inscenácie alebo filmu, čudovali by ste sa, aké problémy mal pán Kroner a iní veľkí herci, keď mali nadabovať sami seba. Na pľaci sa pred kamerou herecky rozbehli a robili pauzy, kde chceli. Načítať spätne sám seba a trafiť sa do obrazu je naozaj veľmi ťažké. Dobrý herec nemusí byť dobrý dabér, ale dobrý dabér musí byť dobrý herec," hovorí Štefánia Gorduličová. Nevie si vynachváliť napríklad Iva Gogála a Ivana Šándora. "Medzi slovenskými hercami máme mnoho výborných dabérov, ale títo dvaja majú talent od Boha. Ukážete im prstom a oni nadabujú. Cítia postavu, majú peknú slovenčinu, vedia vyjadrovať city a sú pohotoví. Takýchto ľudí treba vyvážiť zlatom."

V Priateľoch záležalo na každom detaile
Kritériá, podľa ktorých si dabingový režisér vyberá hlasy do nového filmu či seriálu, sa rôznia. Niektorí prihliadajú aj na fyzickú podobu herca a dabéra, iných zaujíma len hlas a jeho charakter. "Hneď pri prvom pozretí zväčša počujem konkrétny hlas. Dabingu sa venujem štyridsať rokov, poznám mnoho hercov už od detstva, takže sa tomu nedá ubrániť," hovorí Štefánia Gorduličová.

Práve pod jej režisérskou taktovkou sa daboval do slovenského znenia aj kultový seriál Priatelia. "Navonok to možno vyzeralo ako zábavka, ale pri dabovaní sme museli dávať veľký pozor na každú maličkosť. Každá scéna mala svoju pointu a keď chýbala, divák nechápe a pýta sa: Toto má byť vtipné? Čo sa týka samotných hlasov, chcela som dosiahnuť, aby divák vedel, kto hovorí, aj keď sa na chvíľu odvráti od televízie. Myslím, že nám sa to podarilo, ale Čechom napríklad nie."

Najťažšia je prirodzenosť
Niekto by možno povedal, že nadabovať excentrickú hysterku musí byť poriadna fuška, realita je však trochu iná. Oveľa ťažšie je nadabovať niekoho, kto hrá veľmi prirodzene a neafektuje. Viacerých hercov môže takýto civilný prejav zvádzať, aby začali vyšívať, donekonečna intonovať. Naopak, najlepšie sa podľa režisérky dabujú filmy podľa Rosamunde Pilcherovej. "Vždy je tam jedna mladá žena, ktorá má dvoch nápadníkov. Jedného bohatého, ktorého jej rodičia schvaľujú a má si ho brať, a druhého, ktorý sa objaví z ničoho nič ako láska jej života. Dopredu viete, že budete mať troch hlavných predstaviteľov, maximálne jedného staršieho človeka - matku alebo otca. A okrem toho už len nejaký poštár, záhradník, predavač a podobne."

V Nemecku či v Amerike pritom zväčša každý herec nahráva svoju úlohu zvlášť. V Spojených štátoch majú na nahratie dabingu týždeň, dva, možno aj mesiac. U nás sa celovečerný film spraví za jediný deň - a nezáleží na tom, či ide o televíznu premiéru kasového trháka alebo céčkový film, ktorý pôjde v hlbokej noci. "Je to smutné, lebo niekedy má človek chuť sa s tým pohrať, ale nie je čas. Ja mám rada v štúdiu hlavných predstaviteľov, ktorí vedú dialóg spolu, takže nahrávame oboch. Stane sa totiž, že jeden z nich si trošku prispôsobí text, inak zaintonuje a druhý sa môže hneď prispôsobiť. Je cítiť, že sa rozprávajú."

Jeden herec, tri hlasy?
Diváci si neraz spoja hlas s jedným hercom - a keď ho zrazu v ďalšom filme nemá, sú sklamaní alebo sa im niečo zdá prinajmenšom čudné. Za všetky hovorí prípad Františka Filipovského a jeho dabovanie Louisa deFunés. Po hercovej smrti sa už v Čechách nenašiel herec, ktorý by vedel Francúza nadabovať s rovnakým úspechom. Na Slovensku až takýto výrazný prípad zatiaľ nebol. Stáva sa, že rovnakého herca nahovorí vo viacerých filmoch viacero dabérov. Stačí, že plánovaný dabér na pol roka ochorie alebo odcestuje a treba hľadať niekoho nového. Film totiž musí ísť do niekoľkých mesiacov do vysielania, inak by hrozili pokuty. Stane sa však aj to, že "nový" hlas hercovi sadne oveľa viac ako ten pôvodný.

"Niekedy je požiadavka na konkrétneho človeka, ktorý v minulosti dal svoj hlas danému hercovi. Inokedy mi dajú na výber a môžem si vybrať sama. Stáva sa aj to, že dám prednosť niekomu inému, pretože sa mi jeho spôsob dabovania nepáčil. V dabingu však vždy hrá úlohu okrem herca aj režisér. Poznám niekoľko hercov, ktorí so mnou pracujú inak, ako keď s nimi robí niekto iný. Už ich poznám a viem, čo na nich platí. A na 99 percent hercov platia pochvaly. To mám overené rokmi. Nič nefunguje lepšie," vysvetľuje Štefánia Gorduličová.

Deti šikovnejšie ako dospelí
Trochu problematickejšie môže vyzerať práca s deťmi. Udržať extrémne hravé dieťa celý deň pred mikrofónom, aby tvrdo pracovalo, je takmer nemožné. Preto mu nesmú chýbať aj určité povahové vlastnosti. V niektorých chvíľach sa môže javiť jednoduchšia spolupráca s dospelým hercom s tenkým hlasom, ale režisérka dáva napriek tomu prednosť deťom: "Sú spontánne, počúvajú vás a nepýtajú sa stále prečo. A deti, ktoré sú talentované, robia dokonca lepšie ako dospelí. Samozrejme, že na začiatku si najmä tých najmenších treba získať. Keď prvýkrát prídu, nepoviete im "jééj, dostaneš honorár", ale vytiahnete čokoládu."

Zatiaľ čo detských hercov sa pred kamerou často snažia naozaj rozosmiať alebo rozplakať, pri dabovaní to takto nefunguje. Len ťažko by totiž prirodzený smiech zapasovali presne do obrazu. Deti - a dospelí tiež - sa ho jednoducho musia naučiť "na povel", rovnako ako plač. Smiech je však oveľa ťažší.

A ktorý seriál či film Štefániu Gorduličovú svojím dabingom zaujal najviac? "Ťažko sa mi hodnotí, pretože poznám aj tú druhú stranu. Niektoré seriály sú výborné, ale viem, ako sa vyrábali. Občas sú herci takí, ako v divadle - celé skúšobné obdobie idú všetkým na nervy, lebo sa nesústredia, nepoznajú texty, nerobia nič. A potom príde premiéra a zrazu sú tie najväčšie hviezdy, lebo vedia na seba strhnúť pozornosť. A ostatní, ktorí im celé tri mesiace pomáhali, sa nestíhajú čudovať."

Text: Elena Zemková pre magzín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK