Ľubomír Feldek: Mám Zelenú, Modrú aj Čiernobielu knihu rozprávok
Moje prvé dve farebné knihy dostali mená vďaka Božene Němcovej. Za čias môjho detstva jej rozprávky vychádzali pod názvami Zlatá kniha rozprávok a Strieborná kniha rozprávok.
Pod takýmito názvami ich vydával žilinský vydavateľ Trávniček. Keď som dával svojim knihám názvy, rozhodol som sa ako Žilinčan urobiť čosi podobné. Prečo Zelená a Modrá? Tieto názvy mi vnukol ľudový aforizmus "zelená a modrá pre blázna dobrá".
A či som nezatúžil pri spolupráci s Albínom Brunovským maľovať? Nie, naopak, pri pohľade na jeho majstrovstvo by som sa na niečo také neodvážil ani pomyslieť. No debatovali sme spolu o farbách, pretože sme chceli urobiť aj tretiu knihu. Albín navrhoval, aby sa volala Čiernobiela.
Hovorieval: "Ľubo, nezabúdaj, že aj čierna a biela sú farby!" Vedel som, že keď to hovorí on, nehovorí iba o dvoch farbách - ale aj o prechodoch medzi nimi. Sfumato, umenie prechodu, vymyslel Leonardo da Vinci - ale po ňom ho už len málokto zvládol tak majstrovsky ako práve Albín.
Vznik Čiernobielej knihy rozprávok zdanlivo prekazila Albínova smrť. No o tej neuskutočnenej myšlienke som neraz po jeho smrti hovoril - a tak ma jedného dňa oslovil Albínov syn Daniel, ktorý je nielen výborný maliar, ale v poslednom čase aj vydavateľ. Navrhol mi, aby som napísal Čiernobielu knihu rozprávok ku grafikám, ktoré si vyberiem z Albínovho súborného grafického diela, ktoré usporiadala a vydala pani Brunovská. Urobil som to - a Čiernobiela kniha rozprávok vlani vyšla. Je to, myslím, unikátna kniha, málokedy sa stane, aby vytvorili spoločnú knihu umelci, spolupracujúci na nej každý z iného sveta. (Ale podarilo sa to aj vďaka tomu, že Albín je stále ešte jednou nohou tu a ja už jednou nohou tam).
A mám ešte jednu farebnú knihu - v Divadelnom ústave mi tohto roku vyšlo 5 rozprávkových hier s ilustráciami Mira Cipára - aj tú sa oplatí vziať do ruky a vychutnať aj po výtvarnej stránke. Je pre zmenu Čiernožltá.
Text: hd pre Pravda magazín
Foto: SITA