Za bolesťou hlavy môže stáť potravinová neznášanlivosť

Intoleranciou alebo neznášanlivosťou potravín trpí približne štyridsaťpäť percent populácie. Medzi najčastejšie potraviny, na ktoré ľudia neznášanlivo reagujú, patria kravské mlieko, obilniny, vajcia a kvasnice. Potravinová intolerancia má rôzne príznaky ako bolesti hlavy, kĺbov, únavu, malátnosť, poruchy trávenia a mnoho iných a tieto symptómy môžu ovplyvňovať takmer každý orgán v ľudskom tele.

Spomínané problémy často pretrvávajú dlhé obdobie, a ani lekár pri opakovaných návštevách neodhalí ich príčinu. Tou však môže byť práve zmienená potravinová intolerancia. Netreba si ju však zamieňať s potravinovou alergiou. Na rozdiel od nej sa totiž príznaky neznášanlivosti objavujú neskôr, v niektorých prípadoch aj o tri dni po konzumácii škodiacej potraviny. 

Potravinová alergia sa oproti neznášanlivosti potravín vyskytuje pomerne málo, trápi približne dve percentá populácie. Keď sa do organizmu dostane pôvodca potravinovej alergie, tak telo začne produkovať špecifické protilátky (IgE), imunitný systém teda reaguje spustením alergickej reakcie. Tá môže vyústiť až do anafylaktického šoku, ktorý môže následne ohroziť život. Ako najčastejšie potravinové alergény možno označiť arašidy a iné orechy, vajcia, mlieko a ryby. Príznaky alergie sa objavia po niekoľkých sekundách alebo minútach po konzumácii v podobe kýchania, vyrážok alebo opuchu.

Potravinovú intoleranciu spôsobuje iný typ protilátok ako v prípade alergie, a to tie zo skupiny IgG.  To, o akú protilátku ide, je však dôležité. Práve na ich základe sa zisťuje, či ide o neznášanlivosť, alebo o alergiu. Protilátka je v podstate špeciálny proteín. Vytvára ho imunitný systém človeka vtedy, keď sa do organizmu dostane nejaká cudzia látka. Telo začne na ochranu proti takýmto látkam produkovať protilátky, takzvané  imunoglobulíny. Existuje niekoľko rôznych druhov imunoglobulínov, najznámejšie sú IgA, IgE, IgG, IgM.

Poruchy v tráviacom procese
Vznik potravinovej neznášanlivosti súvisí s tráviacim procesom v tenkom čreve a s poruchami slizničnej bariéry. Počas trávenia, ešte pred prechodom do krvného obehu, sa proteíny obsiahnuté v potrave štiepia na menšie peptidy, a tie sa zvyčajne ďalej štiepia na aminokyseliny. Ak sa však do krvného obehu dostanú peptidy, tak nastáva problém. Imunitný systém ich napadne, a tým sa u niekoho môže zvýšiť tvorba IgG protilátok. Pokiaľ sa zvýši množstvo  IgG protilátok pri určitej potravine, znamená, to, že organizmus je voči nej intolerantný. 

Výsledkom takejto imunitnej reakcie sú ale práve zdravotné ťažkosti začínajúce sa pri bolestiach hlavy a pokračujúce až k kožným reakciám. Potravinová intolerancia založená na tvorbe IgG protilátok môže byť vyvolaná potravinami konzumovanými vo veľkých množstvách alebo konzumáciou potravín, ktoré sú samy schopné vyvolávať zvýšenú produkciu protilátok. 

Liečba intolerancie
Najčastejším spôsobom liečby potravinovej neznášanlivosti je vylúčenie tých potravín, ktoré organizmu škodia a dodržiavanie upraveného jedálneho lístka. Mnohí pacienti sa trápia postupným vylučovaním jednotlivých potravín a sledovaním, aký vplyv to má na ich ťažkosti. Touto metódou je však nemožné otestovať rôzne kombinácie potravín, preto sa liečba nastavuje na základe špeciálneho testovania. Najčastejšie sa testuje neznášanlivosť na obilniny, orechy, mäso (aj rybacie), zeleninu, ovocie a mliečne výrobky a vajíčka.

Ak má test pozitívne výsledky, znamená to, že organizmus produkuje pri konkrétnej potravine zvýšené množstvo protilátok, a teda organizmus ju neznáša. Na základe testu sa odporučia pacientovi zmeny v stravovaní a vymyslí sa konkrétny stravovací plán. Pokiaľ máte zdravotné ťažkosti, prípadne sa vám nedarí chudnúť a lekár nevie nájsť príčinu vašich problémov, a vám sa  zdá, že by mohli súvisieť s potravinovou intoleranciou, potom by ste mali test na neznášanlivosť potravín absolvovať.

Text: Zuzana Hlavačková pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK