Slečna - kompliment či urážka?

Francúzske feministky tvrdia, že ide o krok k rodovej rovnosti. Na druhej strane, mademoiselle je spätá s ikonami ako Coco Chanel, Catherine Deneuve či Jeanne Moreau a výnimkou nie je ani najmladšia Audrey Tautou. Na Slovensku je slovo slečna ešte stále súčasťou bežného hovorového jazyka. Otázka je, dokedy.

Používanie oslovenia slečna - minimálne v oficiálnom styku - sa v západnej Európe stáva minulosťou. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov normálna súčasť jazyka, ba priam bontónu, je dnes akoby na príťaž. Slovíčko "slečna" totiž dostalo nepríjemný prívlastok - diskriminačné.

Kto je vlastne slečna?
Slečnou je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka dospievajúce dievča alebo slobodná žena. V jazykovej poradni však dodajú, že pri tomto oslovení záleží aj na spoločenskej konvencii. Keď ide o očividne mladé dievča, môžeme bez rozmýšľania použiť "slečna". Inak treba do úvahy vziať viacero faktorov ako napríklad vek. "Hranica, od ktorej treba aj slobodné ženy oslovovať pani, nie je presne určená. V každom prípade platí, že štyridsiatnička môže považovať toto oslovenie aj za urážku. Titul pani patrí nielen vydatým ženám, ale aj nevydatým rodičkám, hoci by ich vek zodpovedal skôr titulu slečna," znie vysvetlenie jazykovedcov. Vhodnosť tohto oslovenia je preto v niektorých prípadoch naozaj ťažké posúdiť - najmä pri prvom stretnutí.

Jednotné oslovenie?
Otázka ženského oslovenia nerezonuje v Európe po prvýkrát. V Nemecku oslovenie Fräulein (slečna, alebo doslovne skôr "ženička", - lein je totiž koncovka pre zdrobneniny) v oficiálnom styku zakázali už v roku 1972. Spolkové ministerstvo vnútra vtedy nariadilo, aby sa plnoleté ženy oslovovali "Frauen", teda ženy. V tom čase oslovenie Fräulein už žiadna Nemka nepovažovala za lichôtku, pretože akosi evokovalo Fräulein Rottenmeier, prísnu guvernantku z knižky o Heidi. Feministky neznášali nielen zdrobneninu, no ešte viac ich vytáčalo, že slovo Fräulein je stredného rodu. A ktorá žena by sa rada nechala titulovať ako nejaká malá vec?

Zato v angličtine existuje možnosť, ako pri oficiálnom styku osloviť ženu bez ohľadu na to, či je vydatá alebo slobodná. Kompromisom medzi slovami Miss (slečna) a Mrs. (skratka pre pani) sa stala neutrálna skratka Ms. Tá prezradí len toľko, že adresát je ženského pohlavia - o veku či stave však nevypovedá nič.

Vo Francúzsku, kde je oslovenie pani alebo slečna bežnou súčasťou úradných listín, podobná skratka neexistuje. Francúzi sa teda tak ako Slováci uchyľujú k používaniu slova madame, pani. Podľa feministky Thalie Bretonovej ide o víťazstvo, napriek tomu, že mnohým Francúzkam na ich oslovení vlastne vôbec nezáleží, naopak. Niektoré z nich si na slovíčku mademoiselle doslova zakladajú.

Bretonová si vysvetľuje príčinu tohto postoja jednoducho: "Považujú za normálne, že muži sú dôležitejší ako ony." Ženy, a medzi nimi aj niektoré feministky, však zrejme jednoducho viac trápia iné aspekty rodovej nerovnosti, a to napríklad nižšie platy na rovnakých pozíciách v porovnaní s mužmi.

Kus kultúrneho dedičstva
Prečo vlastne okolo oslovenia slečna vypukol priam kultúrny boj? Podľa iniciátoriek kampane za odbúranie slova "mademoiselle" nie je "slečna" ani šarmantné, ani lichotivé slovo, ale jednoducho len sexistické. Nikomu vraj nie je nič do toho, či Francúzka nie je vydatá, či je rozvedená, slobodná, panna alebo vdova. Napriek tomu ju však - prinajmenšom v širšom význame - nútia zverejniť o sebe takúto informáciu.

K rozhorčeným francúzskym feministkám sa na internete pridávajú aj ich nemecké kolegyne: Nikdy ste sa nepýtali, prečo sa slobodní Nemci netitulujú Herrlein (malí, neženatí muži, mužíčkovia)? Nečudo, že sa takéto rozlišovanie týka len žien. Skrytá diskriminácia, ktorú musia ženy strpieť v každodennom živote, by sa teraz mala skončiť - a súkromný život by mal zostať súkromným.

Lenže práve o to ide, všimol si nemecký denník Welt. Nech si feministky penia, koľko chcú, z francúzskeho spôsobu života sa dá "mademoiselle" vygumovať ešte ťažšie ako z úradných formulárov. V supermarkete, v hoteli, v pouličnej kaviarni - všade mladé ženy oslovujú síce trochu staromódnym, no stále šarmantným oslovením. Niektorí Francúzi sa dokonca obávajú, že so zákazom slečien prídu aj o kúsok kultúrneho dedičstva.

V oficiálnom styku nie
Na Slovensku sa slovo slečna v oficiálnom písomnom styku v podstate nepoužíva. Nevypĺňa sa ani v rôznych formulároch, iné to však je v osobnom styku. Či už ide o knižnicu, lekára alebo rôzne úrady, slovo slečna stále počuť pomerne často.

Potvrdzuje to aj Beata Belanová, ktorá je pri práci v personálnej agentúre v kontakte s mnohými ženami: "Ak viem, že ide o študentku, hovorím zväčša automaticky slečna. Ak nie, radšej volím pani. Dosť často sa mi však stáva, že naše mladšie klientky toto oslovenie rozchichoce. Majú ho totiž spojené so staršími ženami a samy sa ako panie necítia. Neraz ma s hrdosťou opravia: ja som ešte slečna. Myslím, že v osobnom styku je toto neformálnejšie slovíčko v poriadku. Druhá vec je korešpondencia alebo oficiálne dokumenty. Tam podľa môjho názoru nemá čo hľadať."

Šalamúnsky sa s občas problematickým oslovovaním vyrovnali napríklad na matrike v bratislavskom Starom Meste - "nebezpečnému" oslovovaniu sa radšej úplne vyhýbajú: "Zo skúseností sme zistili, že oslovenie "slečna" nie je vždy vhodné. Niekedy má žena už vyšší vek, alebo je síce mladá, ale už rozvedená. Preto používame oslovenia snúbenec, snúbenica, ženích, nevesta alebo budúci manžel, budúca manželka."

Text: Elena Zemková a Katarína Sedláková pre Pravda magazín
Foto: SHUTTERSTOCK